Dynastia Ming (čín. 明朝, pchin-jin: Ming Chao; doslova „žiarivá dynastia“) vládla v Číne v rokoch 1368 – 1644, na juhu krajiny sa stúpenci mingského rodu udržali do roku 1661. Bola poslednou čínskou národnou dynastiou, po nej nastúpila mandžuská dynastia Čching.

Jej zakladateľom bol Ču Jüan-Čang, vodca povstania proti mongolskej dynastii Jüan. On a jeho potomkovia pozdvihli Čínu k dlhodobej ekonomickej prosperite a politickej stabilite. Časom vďaka polygamii bežnej u vyšších vrstiev čínskej spoločnosti vzrástol počet mužských členov rodu na sto tisíc. Z politiky však boli, okrem cisárov a následníkov trónu, v záujme stability vlády vylúčení.

Od konca 16. storočia hospodárske ťažkosti a z nich plynúce roľnícke povstania priniesli oslabenie mingskej moci, využitej roku 1644 Mandžujmi na zvrhnutie dynastie a prevzatie moci v Číne.

Ďalšia literatúra

• BROOK, Timothy. Čtvero ročních dob dynastie Ming : Čína v období 1368 – 1644. Preklad Vladimír Liščák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2003. 362 s. ISBN 80-7021-583-6.
• ČARNOGURSKÁ, Marina; ČAPLICKÝ, Peter. Mingovia v príbehoch a v histórii. 1. vyd. Bratislava : Paralympijská marketingová spoločnosť, 2017. 216 s. ISBN 978-80-972875-9-7.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ming

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dynastie Ming na českej Wikipédii.