Drinopolský mier (iné názvy: Adrianopolský mier, mier v Edirne) bola dvadsaťosem bodová mierová zmluva uzavretá dňa 17. februára roku 1568 medzi rímsko-nemeckým cisárom Maximiliánom II. Habsburským a osmanským sultánom Selimom II. v meste Drinopol (Edirne).

Podmienky mieru

Mier bol stanovený z časového hľadiska na osem rokov. Jeho platnosťou sa skončilo obdobie územnej expanzie Osmanskej ríše do Uhorska, v dôsledku ktorej zasahovala ich moc na južné územie Slovenska. Napriek tomu sa však osmanským Turkom nepodarilo definitívne zničiť uhorskú štátnosť ani jej existenciu na Slovensku a západných pohraničných oblastiach. V mierovej zmluve neboli síce stanovené hranice ale vymenované pevnosti patriace jednej alebo druhej strane. Sídla medzi nimi, nachádzajúce sa aj niekoľko desiatok kilometrov od pevností, nemali oficiálne stanoveného vlastníka a stali sa tak predmetom dvojitého spôsobu zdaňovania. Územie, na ktorom prichádzalo k dvojitému zdaňovaniu (tzv. kondomínium), bolo tvorené líniou od Jágra cez Solnok, Hatvan, Fiľakovo, Vígľaš, odtiaľ smerom na západ k Leviciam a na juh k Ostrihomu.

Zmluva vylučovala pustošenie na oboch stranách lenže nepriamo dovoľovala vojenské akcie s menším počtom vojakov. Výpravy vojska, ktoré malo menej než päťtisíc vojakov, bez použitia ťažkých palných zbraní sa nepovažovali za porušenie mieru. Striktne sa zakazovali individuálne súboje medzi osmanskými a kresťanskými vojakmi, keďže boli častou príčinou nepokoja na hraniciach. Narušenie pokoja a jednotlivých článkov zmluvy mali riešiť osmanský miestodržiteľ v Budíne a uhorský hlavný kapitán.

Ustanovilo sa, že prímeria medzi oboma stranami sa majú uzatvárať vždy na obdobie osem rokov. V mierovej zmluve bolo dohodnuté vyplácanie ročného poplatku – tribútu (tur. haradž; 30 000 zlatých), ktorý mal panovník každoročne odvádzať sultánovi, aby si vykúpil mier. Podľa dobového osmanského diplomatického myslenia teda boli jednak Kráľovské Uhorsko ale aj Sedmohradské kniežatstvo de facto vazalmi sultána, pretože mu platili tribút.^[1]

Dňa 16. augusta roku 1570 sa uhorský kráľ Maximilián II. zmieril so sedmohradským kniežaťom Jánom Žigmundom Zápoľskýmm, ktorý ho uznal za uhorského kráľa mierovou zmluvou v nemeckom Speyeri. Zápoľský sa teda zriekol titulu uhorského kráľa a sedmohradským stavom do budúcnosti obaja zaručili slobodnú voľbu kniežaťa. Drinopolský mier a Speyerská zmluva tak ukončili proces rozpadu Uhorska na tri časti.^[2] Po uzavretí mieru v Drinopole sa vojenská situácia na uhorsko-tureckom pohraničí na niekoľko rokov upokojila a dejiskom nových bojov sa stala až na sklonku 16. storočia.^[3]

Referencie

Literatúra

• Dejiny Slovenska : dátumy, udalosti, osobnosti. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2007. 882 s. ISBN 978-80-8085-596-3.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Treaty of Adrianople (1568) na anglickej Wikipédii.