Lávová lampa ilustruje mechanizmus výstupu diapírov.

Diapír (z gr. diapeirein – prepichnúť) je geologická štruktúra, vo všeobecnosti mobilná masa, ktorá intruduje do nadložných vrstiev. Najčastejšie to sú intrúzie, ktoré prerazili cez nadložné vrstvy starších hornín, no diapír môže ozačovať aj relatívne chladné telesá (napr. soľné dómy, a bahnové diapíry).

Diapíry sú pohybujú smerom nahor pozdĺž oslabených zón, príp. zlomov vďaka svojej menšej hustote voči okoliu. V podstate ide o aplikáciu Archimedovho zákona, celý proces sa nazýva diapirizmus.

Ako už bolo spomenuté vyššie, najčastejšie typy diapírov sú vulkanického pôvodu. V prípade, že ide o výstup roztavených hornín z hranice plášťa na povrch v horúcich škvrnách, hovoríme o tzv. plášťových diapíroch. V prípade rýchlo vystupujúcich, fluidami nasýtených magiem v úzkych komínoch zo zemského plášťa hovoríme o diatrémach. Príčiny a mechanizmus pohybu materiálu v diatrémach však nie je totožný s príčinami pohybu diapírov.

Štruktúry vytvorené soľnými dómami majú dosť doležitý ekonomický význam, nakoľko sú často „pascou“ na zachytávanie prírodných uhľovodíkov – ropy a zemného plynu.

Termín diapír zaviedol rumunský geológ Ludovic Mrazec^[1] (potomok českých prisťahovalcov, pôvodne Mrázek), ktorý ako prvý pochopil princípy soľnej tektoniky a plasticity.

Referencie

Portál vedy o Zemi