Deontická logika alebo logika normatívnych viet je odvetvie logiky, ktoré skúma logickú štruktúru príkazov, zákazov a povolení, s ktorými klasická výroková alebo predikátová logika nedokáže plnohodnotne narábať. Napríklad výrok

"Je povolené, aby ľudia fajčili."

je z hľadiska klasickej výrokovej logiky atomárny. To znamená, že výroková logika ho chápe ako ďalej nedeliteľný celok a nezaujíma sa o jeho vnútornú štruktúru. Deontická logika ide hlbšie a rozlišuje v tomto výroku dva komponenty: takzvaný deontický operátor "Je povolené, aby" a samotný výrok pod týmto operátorom "Ľudia fajčia".

V užšom význame pojem deontická logika označuje konkrétny logický kalkul skúmaný v rámci deontickej logiky vo vyššie uvedenom zmysle. Príkladom takého systému je kalkul D tiež známy ako štandardná modálna logika.

História

Za prehistóriu modálnej logiky možno považovať úvahy nemeckého filozofa a matematika Gottfrieda Leibniza. Podľa Leibniza je povinné všetko to, čoho sa dobrý človek dopúšťa nutne a povolené je všetko to, čoho sa dobrý človek dopúšťa možne. Bez ohľadu na to, čo sa v týchto úvahách rozumie vágnym pojmom dobrý človek a bez ohľadu na ich pravdivosť, určite ide o tvrdenia, ktoré dávajú javy príkazu a povolenia do súvislosti s javmi možnosti a nutnosti a teda postulujú súvislosť medzi deontickou logikou a modálnou logikou.

Prvý formálny systém deontickej logiky bol navrhnutý Ernstom Mallym v dvadsiatych rokoch 20. storočia. O Mallyho systéme sa ale neskôr podarilo ukázať, že v ňom operátor príkazu kolabuje na operátor pravdivosti. To znamená, že v tomto kalkule je tvrdenie prikázané práve vtedy, ak je pravdivé. Formálne:

${\displaystyle \mathrm {O} A\Leftrightarrow A}$.

To je, samozrejme, v príkrom rozpore s intuitívnym chápaním príkazov a zákazov. Napríklad z toho, že prší, určite nevyplýva, že je pršanie prikázané.

Prvý prijateľný systém deontickej logiky navrhol v roku 1951 fínsky filozof G. H. von Wright v článku "Deontic Logic" vo filozofickom časopise Mind. Bol to práve von Wright, kto ako prvý použil pojem deontická logika. Od uverejnenia tohto kľúčového článku mnoho filozofov a informatikov skúma a tvorí systémy deontickej logiky. Dodnes predstavuje deontická logika najdiskutovanejšiu a najzaznávanejšiu oblasť logiky a to aj napriek záujmu širokej odbornej verejnosti.

Pozri aj

• Modálna logika
• Norma (filozofia)

Referencie

• G. H. von Wright, "Deontic logic", Mind vol. 60 (1951), pp. 1-15.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Mallyho deontická logika, Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2004 (anlicky).