A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chrám svätej Trojice | |
pravoslávny farský chrám | |
pohľad na západnú fasádu chrámu
| |
Patrocínium: Najsvätejšia Trojica | |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Asenovgrad |
Mesto | Asenovgrad |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
- cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
- farnosť | Farnosť svätej Trojice, Asenovgrad |
Súradnice | 42°00′28″S 24°52′39″V / 42,0076841°S 24,8775558°V |
Výška | |
- najvyššej veže | 20 m |
Ďalšie údaje | |
- počet lodí | 3 |
- počet veží | 1 |
- počet kupol | 3 |
Architekti | Vasil Dimov (chrám), Bojan Činkov (zvonica) |
Výstavba | 1857 – 1862, 1936 (zvonica) |
- dokončenie | 1862 |
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: Trinity Church, Asenovgrad | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätej Trojice (bulh. Храм „Света Троица“ – Chram „Sveta Troica“) je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Asenovgrad v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4]
Poloha
Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Asenovgrad na ulici „G. S. Rakovski“ (bulh. улица „Г. С. Раковски“) č. 3 za budovou asenovgradskej centrálnej pošty.[2]
Dejiny a súčasnosť
Výstavba chrámu sa začala v roku 1857 a je spojená s druhým pokusom bulharských obyvateľov mesta, mať chrám, kde by boli božské liturgie slúžené v ich rodnom jazyku. Na získanie priestoru na výstavbu chrámu boli zakúpené celkovo tri domy, z ktorých boli dva zbúrané a tretí dočasne fungoval ako miesto pre ubytovanie pre staviteľov chrámu. Neskôr v tejto budove sídlila prvá škola v Asenovgrade s bulharským vyučovacím jazykom.[1] Na výstavbu chrámu boli použité prostriedky vyzbierané spoločne bulharskými aj gréckymi obyvateľmi mesta. Medzi bulharskými a gréckymi duchovnými bola vytvorená dohoda na základe ktorej bolo ustanované, že grécki duchovní budú slúžiť liturgie pre gréckych obyvateľov v gréčtine a bulharskí duchovní pre bulharských obyvateľov mesta v cirkevnej slovančine.[2][3] Výstavba chrámu bola napokon ukončená v roku 1862.[1][2] Grécki duchovní však nakoniec krátko po dokončení chrámu vyhnali bulharských duchovných, čo bolo dôvodom pre výstavbu ďalšieho chrámu v blízkosti – Chrámu svätého Demetera.[2][3] V roku 1866 bol chrám vyzdobený stenomaľbami,[2][3] čo je aj zadokumentované dochovaným nápisom s dátumom vymaľovania, ktorý sa nachádza na centrálnej kupole.[3] V roku 1936 bola k budove chrámu pristavaná zvonica.[2][3]
Dnes je chrám funkčným farským chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi. Pod správu farnosti okrem samotného chrámu patria ešte dve kaplnky ktoré sa nachádzajú v blízkosti. Jedná sa o kaplnku svätého veľkomučeníka Pantaleóna a kaplnku svätého mučeníka Menasa.[1]
Charakteristika
Chrám postavili staviteľskí majstri z rodopskej dediny Jugovo[2] pod vedením Vasila Dimova,[5] ktorí postavili aj chrám svätého Juraja[2][3] v asenovgradskej štvrti Ambelino.[5] Samotné chrámové budovy týchto dvoch stavieb sú si aj navzájom podobné.[4]
Budova je postavená ako trojloďová[1][2][3] bazilika[1] s jednou apsidou[2][3] a tromi kupolami nad centrálnou chrámovou loďou.[1][2][3] Všetky tri kupoly sú osemstenné, pričom centrálna je rozmerovo väčšia než zvyšné.[1] Kupoly, rovnako ako aj kamenné stropy bočnych lodí sú podopierané dvojicou stĺporadí,[1][3] ktoré oddeľujú jednotlivé lode.[3] Každé zo stĺporadí je tvorené šiestimi kamennými stĺpmi spojenými vo vrchnej časti takisto kamennými[1][3] polkruhovými[3] arkádami.[1][3] Klenby stropov nad jednotlivými loďami sú plolocylindrické.[3] V spodnej časti sú stĺpy rozšírené a vo vrchnej zakončené ozdobnými hlavicami.[1] Pri stavbe boli pre zlepšenie statiky budovy použité aj silné železné tyče, ktoré sú zamurované ako v stenách chrámu, tak aj v podperných stĺpoch.[1]
Zvonica
Zvonica bola pristavaná v priestore pri chrámovom nartexe[1] v roku 1936.[2][3] Postavená bola podľa projektu architekta Bojana Činkova.[1] Architektonicky sa líši od zvyšku chrámu.[3] Zvonica dosahuje výšky cez 20 metrov.[1]
Ikonostas a výzdoba chrámu
Stenomlbovová výzdoba chrámu z roku 1866 je dielom asenovgradského umelca gréckeho pôvodu Georgiho Ksafa.[2] je dielom maliara fresiek a ikon, Dimităra Štereva zo stanimackej ikonomaliarskej školy sa vyznačuje vysokou umeleckou hodnotou.[1] Tú majú aj ikony na ikonostase, ktoré sú rozostavané v radoch tvorených veľkými, alebo malými ikonami. Časť ikon je dielom maliara fresiek a ikon, Dimităra Štereva zo stanimackej ikonomaliarskej školy.[1] Dalšia časť veľkých ikon je dielom Stefana Antonova z Pazardžiku[1] a gréckeho umelca[2] Stefanopulusa,[1][3][2] pričom obidvaja boli predtaviteľmi adrianopolskej ikonomaliarskej školy.[1] Malé ikony sú dielom Georgiho Ksafa, ktorý je autorom stenomaľbovej výzdoby chrámu.[1][2][3]
Galéria
-
pohľad na chrám zo západu
-
pohľad na chrám z juhu
-
pohľad na chrám z juhovýchodu
-
pohľad na severnú fasádu chrámu
-
pohľad na južnú fasádu chrámu
-
pohľad na severnú fasádu chrámu zo spodnej časti chrámového dvora
-
celkový pohľad na zvonicu
-
pohľad na apsidu vo východnej fasáde
-
pohľad na vchod do chrámového areálu
-
detailný pohľad na hlavný vchod do chrámu v západnej fasáde
-
detailný pohľad na vrchnú časť zvonice
-
detailný pohľad na spodnú časť zvonice
-
detailný pohľad na mozaiku na zvonici chrámu
-
detailný pohľad na centrálnu kupolu chrámu
-
detailný pohľad na jedny z dverí v južnej fasáde
-
detailný pohľad na jedno z okien v južnej fasáde
-
spodná časť chrámového dvora
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v GEORGIEV, Jordan. Grad na viarata. Asenovgrad : Obština Asenovgrad - "Izdatelstvo Viktori – PR". 2014. 36 s. ISBN 9786197014112. S. 18 – 19. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 395 – 396. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t STOILOV, Stoil Arch. Asenovgrad – Ognište na stroitelni tradicii : Prinos kăm istorijata na bălgarskata architektura. Sofia : Dăržavno izdatelstvo „Technika“. 1971. 116 s. S. 74 – 75. (po bulharsky)
- ↑ a b asenovgrad.bg
- ↑ a b MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 386. (po bulharsky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám Svätej Trojice (Asenovgrad)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk