Chlorid ortutný

Bezpečnosť
MSDS	Externé dáta MSDS
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H302, H315, H319, H335, H410
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P261, P273, P305+351+338, P501
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
Škodlivá; látka; (Xn)	Nebezpečná pre; životné prostredie; (N)
Vety R	R22, R36/37/38, R50/53
Vety S	S1/2, S13, S24/25, S46, S60, S61
	NFPA 704
	0 3 0

	Chlorid ortutný
	Chlorid ortutný
	Chlorid ortutný
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	Hg2Cl2
Synonymá	Kalomel; Dichlorid diortutný
Vzhľad	Biela kryštalická alebo práškovitá látka
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	472,1 u
Molárna hmotnosť	472,086 g/mol
Teplota sublimácie	383 °C
Trojný bod	525 °C
Hustota	7,150 g/cm3
Rozpustnosť	vo vode:; 0,2 mg/100 ml
	Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia	-265 kJ/mol
Štandardná entropia	196 J K−1 mol−1
Bezpečnosť
MSDS	Externé dáta MSDS
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H302, H315, H319, H335, H410
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P261, P273, P305+351+338, P501
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
Škodlivá; látka; (Xn)	Nebezpečná pre; životné prostredie; (N)
Vety R	R22, R36/37/38, R50/53
Vety S	S1/2, S13, S24/25, S46, S60, S61
	NFPA 704
	0 3 0
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	10112-91-1
Číslo UN	2025
EINECS číslo	233-307-5
Číslo RTECS	OV8740000
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Chlorid ortutný (Hg₂Cl₂) je anorganická zlúčenina chlóru a ortuti, v ktorej je oxidačné číslo ortuti I. V prírode sa nachádza ako zriedkavý minerál kalomel.^[1]

Opis

Chlorid ortutný je hustá biela alebo žltkasto biela, pevná látka bez zápachu a vône. Chlorid ortutný býva súčasťou referenčnej elektródy v elektrochémii, takzvanej kalomelovej elektródy.^[2]^[3]

Vlastnosti

Ortuť je jedinečná pre svoju schopnosť ľahko vytvárať väzby typu M-M. Chlorid ortutný je lineárna molekula. Minerál kalomel kryštalizuje v tetragonálnej štruktúre, s priestorovým usporiadaním I4/m 2/m 2/m. Elementárna bunka z kryštálovej štruktúry je ukázaná nižšie:

Model molekuly chloridu ortutného	Model deformovanej oktaedrickej koordinácie ortute v kalomeli
Elementárna bunka z molekúl chloridu ortutného	Deformovaná oktaedrická koordinácia Hg

Dĺžka väzby Hg-Hg je 253 pm (Hg-Hg v kove je 300 pm) a dĺžka väzby Hg-Cl v lineárnej štruktúre chloridu ortutného je 243 pm.^[4] Celková koordinácia každého atómu ortute je oktaédrická, keďže okrem dvoch najbližších susedných atómov má každý atóm ortuti vo svojom okolí štyri atómy chlóru s väzbovou dĺžkou 321 pm. Vznikajúci oktaéder teda nie je pravidelný. V chloride ortutnom bola potvrdená i existencia dlhších polykatiónov ortute.^{[chýba zdroj}

Výroba a reakcie

Chlorid ortutný sa vyrába reakciou elementárnej ortute s chloridom ortutnatým:^{[chýba zdroj}

Hg + HgCI₂ → Hg₂Cl₂

Môže byť pripravený tiež pomocou zrážania v metatéznej reakcii vo vodnom roztoku dusičnanu ortutného s použitím rôznych zdrojov chloridového aniónu, vrátane NaCl alebo HCl:^{[chýba zdroj}

2 HCl + Hg₂(NO₃)₂ → Hg₂Cl₂ + 2 HNO₃

Amoniak reaguje s chloridom ortutným, pričom dochádza k disproporcionácii:^{[chýba zdroj}

Hg₂Cl₂ + 2 NH₃ → Hg + Hg(NH₂)Cl + NH₄Cl

Kalomelová elektróda

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kalomelová elektróda

Chlorid ortutný sa používa vo veľkej miere v elektrochémii, s využitím jednoduchosti jeho oxidačno-redukčných reakcií. Kalomelová elektróda býva referenčnou elektródou, a to najmä v starších publikáciách. Počas posledných 50 rokov, bola nahradená argentochloridovou elektródou (Ag/AgCl). Aj keď sa ortuťové elektródy prestali používať vo veľkej miere, kvôli nebezpečnej povahe ortute, mnohý chemici veria, že sú stále lepšie a že nie sú nebezpečné, ak sú používané správne.^{[chýba zdroj} Rozdiely v experimentálnych potenciáloch sa líšia len minimálne od hodnôt uvádzaných v literatúre. Ostatné typy elektród sa môžu líšiť v závislosti na podmienkach o 70 až 100 milivoltov.^{[chýba zdroj}

Fotochémia

Chlorid ortutný sa po vystavení UV žiareniu rozloží na chlorid ortutnatý a elementárnu ortuť:

Hg₂Cl₂ → HgCI₂ + Hg

Proces tvorby ortute môže byť použitý pre výpočet počtu fotónov vo svetelnom zväzku technikou aktinometrie. Využitím svetelnej reakcie v prítomnosti chloridu ortutnatého a šťavelanu amónneho vzniká chlorid ortutný, chlorid amónny a oxid uhličitý:

2 HgCl₂ + (NH₄)₂C₂O₄ + hν → Hg₂Cl₂(s) + 2 NH₄Cl + 2 CO₂

Táto konkrétna reakcia bola objavená J. M. Ederom (odtiaľ názov Ederova reakcia) v roku 1880 a opätovne overená W. E. Rosevaereom v roku 1929.^[5]

Referencie

↑ Chisholm, Hugh, ed. (1910), „Calomel“, Encyclopædia Britannica (11th ed.), 5, Cambridge University Press, str. 59–60
↑ HOUSECROFT, Catherine E.; SHARPE, A. G.. Inorganic Chemistry. 3. vyd. : Pearson Education, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-13-175553-6. S. 222. (po anglicky)
↑ SKOOG, Douglas A.; HOLLER, F. James; NIEMAN, Timothy A.. Principles of Instrumental Analysis. 5th. vyd. : Saunders College Pub., 1998. ISBN 978-0-03-002078-0. S. 253–271.
↑ Wells A.F. (1984) Structural Inorganic Chemistry 5th edition Oxford Science Publications ISBN 0-19-855370-6
↑ ROSEVEARE, W. E.. The X-Ray Photochemical Reaction between Potassium Oxalate and Mercuric Chloride. J. Am. Chem. Soc., 1930, s. 2612–2619. DOI: 10.1021/ja01370a005.

Pozri aj

Iný projekt

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid ortutný

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mercury(I) chloride na anglickej Wikipédii.

Zdroj:https://en.wikipedia.org?pojem=Chlorid%20ortutn%C3%BD
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[EB2-1] Chisholm, Hugh, ed. (1910), „Calomel“, Encyclopædia Britannica (11th ed.), 5, Cambridge University Press, str. 59–60

[2] HOUSECROFT, Catherine E.; SHARPE, A. G.. Inorganic Chemistry. 3. vyd. : Pearson Education, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-13-175553-6. S. 222. (po anglicky)

[3] SKOOG, Douglas A.; HOLLER, F. James; NIEMAN, Timothy A.. Principles of Instrumental Analysis. 5th. vyd. : Saunders College Pub., 1998. ISBN 978-0-03-002078-0. S. 253–271.

[Wells-4] Wells A.F. (1984) Structural Inorganic Chemistry 5th edition Oxford Science Publications ISBN 0-19-855370-6

[5] ROSEVEARE, W. E.. The X-Ray Photochemical Reaction between Potassium Oxalate and Mercuric Chloride. J. Am. Chem. Soc., 1930, s. 2612–2619. DOI: 10.1021/ja01370a005.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]