A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Buleutérion alebo bouleutérion (starogr. βουλευτήριον – bouleutérion) bola starogrécka radnica, najčastejšie umiestnená v bezprostrednej blízkosti agory.[1][2]
Rada starogréckeho mesta (bulé) sa zvyčajne schádzala v buleutériu (v budove pre zasadanie rady). Buleutérion bola najčastejšie jednoduchá obdĺžniková (i štvorcová) budova. Mala jednu sieň či sálu, kde prebiehali diskusie rady, s radmi sedadiel rozmiestnenými pozdĺž troch stien. Vo väčších budovách sa vo vnútri zrejme nachádzali tiež stĺpy, ktoré podopierali strechu. Staršie budovy boli pravdepodobne jednoduché, bez zvláštnych architektonických prvkov, a mali drevené sedadlá. Po druhom perzskom vpáde do Grécka (480 pred Kr.) sa v Aténach nový bouleutérion začal stavať na konci 5. stor. pred Kr.[3] Postavili ho na južnej strane agory[4] pre radu s 500 členmi (pôvodne bola štyristočlenná[5]), po 50 osôb zvolených v desiatich fýlach (démoch).[6] Miestnosť mala zo začiatku drevené sedadlá, ktoré neskôr vymenili za mramorové, umiestnené do polkruhu a možno už na konci 4. stor. pred Kr. k nej pribudla i predsieň.[1]
Niekoľko objavených buleutérionov z konca 3. a 2. storočia pred Kr. malo tiež predsiene. Buleutérion v Miléte z 2. stor. pred Kr. bol krajšie umelecky vyzdobený a mal viac ako 1200 miest na sedenie. Bola to veľká obdĺžniková sála s predsieňou. Z jednej strany boli rady sedadiel usporiadané do polkruhu a za nimi boli v dvoch rohoch schodiská. Strechu podopierali stĺpy či drevené koly.[1]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 225-226.
- ↑ PhDr. Mária Ivanová-Šalingová a Ing. Zuzana Mníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. 67-001-83. S. 155.
- ↑ M. J. Vermaseren. Graecia atque Insulae. Leiden : BRILL, 1982. ISBN 978-90-0429-520-9. S. 3.
- ↑ Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 15.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 200.
- ↑ Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 65.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk