Budatínsky zámok
hrad, zámok
Budatínsky zámok, august 2015
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Žilina
Mesto	Žilina
Mestská časť	Budatín
Nadmorská výška	320 m n. m.
Súradnice	49°14′11″S 18°44′02″V / 49,23639°S 18,73389°V / 49.23639; 18.73389
Materiál	kamenné murivo
Vznik	13. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	mestská časť Budatín
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
- číslo	1427/1 - 4
- dátum zápisu	5. 11. 1963
Poloha Budatínskeho zámku na Slovensku
Poloha Budatínskeho zámku v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Budatín Castle
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Budatínsky zámok^[2] (iné názvy: Budatínsky hrad^[3][4], Budatín^[5]) je zámok^[5] alebo hrad v širšom zmysle^[6] (alebo pôvodne hrad v užšom zmysle, neskôr prestavaný na zámok^[4]), ktorý sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom Považské múzeum.

Dejiny

Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Postavený je na skalnom ostrohu na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo. Význam hradu zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku.

Od roku 1487 bol novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Renesančná úprava z roku 1551 spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie, sceľujúc tak rôznorodé funkcie do harmonického celku, zdôrazneného aj navonok riešením fasád. Zvýraznili sa v nich predovšetkým rytmicky členené priečelia a nádvorie s arkádovou chodbou.

Hrozba tureckého nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej polovici 17. storočia k výstavbe nového renesančného opevnenia, ktoré spevnili bastiónmi a zabezpečili priekopou v severovýchodnom predhradí. V tom čase už gotická pevnosť, prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo, spĺňala požiadavky pohodlného bývania a strediska hospodárskeho podnikania i modernej vojenskej techniky.

Barokové obdobie sa v roku 1745 sústredilo na výstavbu kaplnky; súčasne dostavali aj budovy kaštieľa a celok obklopili parkom, nadväzujúcim svojou kompozíciou na priečelie zámku.

Po vymretí Suňogovcov v roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Čákiovci, ktorí tu bývali až do roku 1945. Posledným vlastníkom zámku bol Gejza Čáki (Csáky). Za revolúcie 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 až 1923. Vychádzala z historizujúco-romantických motívov a uplatnila sa najmä v juhozápadnom krídle, kde vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné priestory. Čákiovci čerpali zo starších vzorov goticko-renesančných feudálnych stavieb, čo sa prejavilo najmä pri úprave stropov a obložení miestností.

Rekonštrukcie

Pamiatková obnova zámku sa uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov 20. storočia a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov. Priľahlý zámocký park bol zmenšený výstavbou Košicko-bohumínskej železnice koncom 19. storočia ako aj rozparcelovaním významnej časti krátko po druhej svetovej vojne; počas dlhého obdobia bol park neudržiavaný.

1. januára 2007 bol zámok pre verejnosť uzavretý. Rekonštrukcia zámku bola naplánovaná na roky 2008 až 2013.^[7]. Drotárska expozícia, bola dočasne premiestnená do zrekonštruovanej bývalej koniarne. Počas rekonštrukcie boli objavené viaceré archeologické nálezy.^[8]

Zámocký park bol revitalizovaný a sprístupnený verejnosti v septembri 2010^[9].

V roku 2013 sa začala oprava hradnej veže a kompletná výmena strešnej konštrukcie a krytiny, začali sa budovať nové sociálne zariadenia, komunikácia a inžinierske siete.^[10]. 13. júla 2014 bola hradná veža znovu sprístupnená verejnosti ^[11].

V auguste 2016 bola opätovne sprístupnená kaplnka a väčšia časť vnútorných priestorov vrátane expozície drotárstva^[12].

Povesť

K zámku sa viaže často literárne spracovávaná povesť o zamurovanej princeznej – povesť o nešťastnej láske Kataríny Suňogovej.^[13]

Expozície Považského múzea

• Dobový interiér a sakrálne zbierky 18. a 19. storočia
• Rozsiahla zbierka drotárskych výrobkov (špecialita)
• Pravek severozápadného Slovenska
• Dejiny Žiliny rok 1208 - 1848

Galéria

• 
  Nádvorie a vstup do zámku
• 
  Vstup do zámku
• 
  Kaštieľ
• 
  Budatín, vyobrazenie z r.1749
• 
  Zámocký park

Referencie

Literatúra

• JURECKÝ, Michal. Premeny jednej veže. MÚZA (Žilina: Považské múzeum), 2014, roč. 2, čís. 1, s. 4 – 8. Dostupné online cit. 2015-12-25.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budatínsky zámok

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Považské múzeum - Budatínsky Zámok
• Budatínsky zámok - Žilina Gallery

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.