Bubnová brzda z nákladného auta z konca 60. rokov

Bubnová brzda je brzda, pri ktorej brzdové elementy pôsobia na vnútorný povrch valcovej plochy telesa (bubnu) spojeného s brzdnou súčasťou. Bubnové brzdy používané v motorových vozidlách sú trecie s vnútornými brzdovými čeľusťami. Bubnová brzda sa skladá z brzdového bubna, brzdovej čeľuste, štítu brzdy, rozperného mechanizmu a vratných pružín.

Princíp činnosti

Štruktúra bubnovej brzdy (po česky)

Brzdový bubon je pevne spojený s rotujúcou brzdnou súčasťou (u motorových vozidiel s nábojom kolesa). Pri brzdení sú brzdové čeľuste pritláčané rozperným ústrojenstvom na vnútornú plochu bubnu a tým vzniká trenie, čím sa premieňa kinetická energia na energiu tepelnú a vytvára sa brzdná sila. Prítlačná sila môže byť vytvorená dvoma spôsobmi:

• hydraulický - pomocou rozperného valčeka (prevádzková brzda)
• mechanický - pomocou rozpernej páky (parkovacia a núdzová brzda).

Brzdový bubon

Brzdové bubny sa vyrábajú zo šedej liatiny, oceľoliatiny alebo zliatiny pevných kovov aby mal vysokú odolnosť proti oteru. Bubny musia byť tvarovo aj tepelne stále a musia dobre odvádzať teplo vznikajúce pri brzdení. Brzdné plochy musia byť jemne a presne opracované aby sa zaistil čo najlepší styk s brzdnými čeľusťami.

Brzdové čeľuste

Brzdové čeľuste bývajú vyrobené z oceľového plechu a sú konštruované do tvaru polmesiaca s profilom "T" aby sa pri brzdení nekrútili.

Na brzdových čeľustiach je nalepené prípadne prinitované brzdové obloženie. Brzdové obloženie je kompozitný materiál vyrábaný práškovou metalurgiou z pilín rôznych kovov a spojív.

Rozperné zariadenie

Rozperným zariadením sú podľa konštrukcie brzdy jeden alebo dva rozperné valčeky a čap. Rozperný valček môže mať jeden alebo dva piestíky. Zošľapnutím brzdového pedálu sa tlak kvapaliny prenesie na plochu piestíka, ten sa vysunie a pritlačí brzdovú čeľusť k bubnu.

Výhody

• Celé ústrojenstvo brzdy je umiestnené vo vnútri bubna a tak je chránené proti nepriaznivým vplyvom nečistôt z okolia
• Oproti kotúčovým brzdám majú brzdy bubnové dlhšiu životnosť obloženia
• ľahké spojenie s parkovacou brzdou

Nevýhody

• Pri zahriatí vplyvom dlhšieho brzdenia klesá brzdný účinok. Pri prílišnom prehriatí môže dôjsť k deformácii brzdového bubna a nerovnomernosti brzdenia
• Nábežná brzdová čeľusť je trecím momentom pritláčaná k bubnu, čím sa stále zvyšuje brzdná sila a pri prekročení určitej hranice môže dôjsť k tzv. „zakusnutiu“ brzdy a vyvolaniu šmyku vozidla.
• Naopak úbežná čeľusť je trecím momentom zo záberu vytlačovaná, čím sa znižuje jej brzdná sila a dochádza k nerovnomernému opotrebeniu brzdových čeľustí.

Bubnová brzda bola používaná počas 20. storočia v osobných automobiloch, dnes je na ústupe, ale u strojov pracujúcich v ťažkých podmienkach (napríklad poľnohospodárske alebo lesnické stroje) sa pre svoju odolnosť proti nečistotám používajú stále.

Pozri aj

• Kotúčové brzdy

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bubnová brzda