Braslav alebo Bräslav bolo knieža Sávskeho kniežatstva (nazývaného aj Sávia, chorvátska Panónia a pod.) v rokoch 880 – cca 900, pričom 896 – cca 900 vládol aj na území (bývalého) Blatenského kniežatstva (nazývaného aj Panónia, Zadunajské kniežatstvo, Koceľovo kniežatstvo a pod.).

Sávske kniežatstvo ležalo medzi riekami Dráva a Sáva a bolo lénom Východofranskej ríše. Do funkcie sávskeho kniežaťa Braslava dosadil východofranský panovník Karol III., ktorému v roku 884 vzdal Braslav hold v Tullne pri Viedni. Za odmenu mal chrániť východné hranice Franskej ríše pred útokmi starých Maďarov. Ako východofranský vazal knieža Braslav vystupoval voči Veľkej Morave nepriateľsky; napr. v roku 892 zaútočil neúspešne na Svätoplukove kraje. Na lepšiu obranu proti útokom starých Maďarov v roku 896 Východní Frankovia územie pod správou Braslava rozšírili o územie (bývalého) Blatenského kniežatstva. Nepomohlo to však a v rokoch 900/901 územia dobyli starí Maďari.

Pozri aj

• Veľká Morava
• Východofranská ríša