A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Súradnice: 49°12′24.8″S 21°38′7.54″V / 49,206889°S 21,6354278°V Bokša je mestská časť Stropkova (od roku 1964). V minulosti existovala ako samostatná obec.
Dejiny
Prvá písomná zmienka je z roku 1390 a spomína sa v spore medzi Rozgoňovcami a Cudarovcami. Od roku 1394 sa na základe dohody Bokša dostáva do majetku pánov Zborovského hradu.
V roku 1414 je Bokša zapísaná pod názvom „Baxa“, v roku 1415 a 1416 „Baksa“.
V roku 1427 boli tunajšie domácnosti zdanené 24 port, takže Bokša bola stredne veľkou dedinou a hospodárilo tu vyše 25 poddanských domácností. Údaje z roku 1507 zaznamenávajú Bokšu ako slovenskú sedliacku dedinu so slovenským obyvateľstvom. Bokša sa v polovici 16. storočia, zrejme vplyvom moru a vojnových udalostí takmer vyľudnila a v druhej polovici 16. storočia dostala nových zemepánov – Alagiovcov a iných.
V roku 1600 tu bola zemepánska kúria, dom šoltýsa a ďalších šesť sedliackych domov. V druhej polovici 16. storočia tu zemepáni usadili valachov – Rusínov. Postupne sa úplne vymenilo staršie roľnícke obyvateľstvo za valašských gazdov patriacich východnému cirkevnému obradu.
V roku 1715 mala Bokša 13 domácností. V roku 1787 sa uskutočnilo prvé reálne sčítanie obyvateľstva – v Bokši v tom čase bolo 31 domov, 39 rodín a 215 obyvateľov. Údaje z roku 1827 potvrdzujú 40 domov a 297 obyvateľov.
Po cholere v roku 1831 vypukol v zime 1835 v Zemplíne vplyvom neúrody hlad. ďalší hladomor postihol Bokšu v rokoch 1846 – 1847 a pridružila sa k nemu aj epidémia kiahní a týfusu. V roku 1846 tu žilo 328 obyvateľov. Ťažké životné podmienky donútili mnohých obyvateľov vysťahovať sa najmä do zámoria.
V roku 1900 sa v cudzine nachádzalo 43 obyvateľov Bokše. V období druhej svetovej vojny postihli obec represálie zo strany nemeckých vojsk, keď obyvatelia museli opustiť svoje domovy a evakuovať smerom do západných okresov. Po oslobodení Červenou armádou sa obyvatelia vrátili domov, kde našli viaceré domy vypálené a ďalšie rozbité a neobývateľné.
Najväčšie zmeny v živote ľudí obce priniesli 50. roky 20. storočia. JRD v Bokši bolo založené 1. decembra 1949, ako prvé v okrese Stropkov. Prvým predsedom sa stal Michal Rusnák, ktorý bol zároveň priekopníkom a otcom výstavby. V roku 1950 bola v obci zavedená elektrina, upravená cesta a urobené chodníky. Taktiež bol zregulovaný potok, ktorý často spôsobil pri záplavách veľké škody. V roku 1958 bolo zavedené vodovodné potrubie do JRD a všetkých rodinných domov. Prvý autobus začal do Bokše premávať v roku 1960. V Bokši v roku 1961 stála aj píla na spracovanie dreva.
V roku 1964 došlo k zlúčeniu Bokše s mestom Stropkov.
V roku 1973 sa začalo s výstavbou materskej školy, ktorá bola dokončená v roku 1975. Kultúrny dom sa v Bokši začal stavať v akcii "Z" v roku 1974 a odovzdaný bol do prevádzky v roku 1977. Výstavba nového mostu cez rieku Ondavu bola ukončená 31.mája 1974. Za pomoci RD v Stropkove a Jednoty Svidník sa mesto pričinilo o to, že v roku 1989 bola Bokša splynofikovaná. Obyvatelia mestskej časti Bokša iniciovali v roku 1998 referendum, v ktorom sa obyvatelia vyslovili za odčlenenie Bokše od mesta Stropkov. Pre neochotu vtedajších poslancov mesta Stropkov sa odčlenenie nepodarilo dotiahnuť do konca.[chýba zdroj
Náboženský život
Najstaršou, dodnes stojacou stavbou v Bokši je murovaný chrám, zasvätený sv. Michalovi Archanielovi z roku 1774. Ide o barokovo - klasickú stavbu, ktorá sa týči nad obcou a v jej areáli je starý cintorín. Tento chrám pravdepodobne stojí na mieste, kde pôvodne stála drevená cerkva, ktorá sa spomína v roku 1746. Z roku 1788 pochádza zmienka o gréckokatolíckej farnosti Bokša s filiálkami v Stropkove, Sitníkoch, Šandali a Tisinci.
V roku 2000 sa začalo na pozemku, kde roky stála farská budova, s výstavbou nového Chrámu sv. Petra a Pavla. Základný kameň posvätil 17.júna 2001 vtedajší biskupský vikár o. Pavol Repko. V tej dobe pôsobil vo farnosti o. Jozef Vojtila CSsR, ktorý myšlienku stavby s pomocou nadšencov začal realizovať. Posviacka tohto diela sa konala 27. októbra 2002 a viedol ju prešovský sídelný biskup Mons. Ján Hirka.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk