E-4 Nightwatch
E-4B počas letu
Typ	lietadlo velenia a riadenia
Výrobca	Boeing
Prvý let	19. jún 1973
Zavedený	1974
Charakter	V aktívnej službe
Hlavný používateľ	United States Air Force
Vyrobených	4
Cena za kus	223 miliónov dolárov (v roku 1998)
Varianty	E-4B
Portál letectvo

E-4 Advanced Airborne Command Post (AACP) je lietadlo velenia a riadenia, ktoré je od roku 1974 zavedené v americkom letectve. Doomsday Plane, v preklade „lietadlo súdneho dňa“, má primárne slúžiť ako mobilné veliteľské stanovište pre prezidenta Spojených štátov, a to hlavne v prípade jadrovej vojny. Je navrhnuté tak, aby odolalo elektromagnetickému pulzu jadrovej explózie a zostalo úplne neporušené. Minimálne jeden E-4B je neustále v pohotovosti, aby bol k dispozícii americkému prezidentovi, ministrovi obrany a Hlavnému štábu ozbrojených síl USA.

Americký prezident pri svojich návštevách v zámorí zvyčajne používa Air Force One. Lietadlo E-4B sa však vždy nachádza na neďalekom letisku, aby bolo k dispozícii, ak by sa vyžadovala okamžitá evakuácia v prípade hroziacej jadrovej vojny.^[1]

E-4 Nightwatch je z hľadiska nákladov na prevádzku najdrahším lietadlom amerického letectva. Náklady na letovú hodinu E-4 dosahujú 159 529 dolárov.^[2]

História

E-4 bolo zaradené do služby v roku 1974, kedy nahradilo lietadlá EC-135J. Lietadlo je modifikovanou verziou Boeingu 747-200.

Prvé dve lietadlá boli americkému letectvu dodané v roku 1973 pod označením E-4A, pričom boli poháňané štyrmi motormi Pratt&Whitney JT9D. Ku koncu roku 1975 sa k tejto dvojici pridal aj tretí stroj, ale jeho pohon už zabezpečovali motory GE F103 (CF6). Štvrté a zároveň posledné z týchto lietadiel bolo zavedené v januári 1980. Od predchádzajúcich troch strojov sa odlišovalo dodatočným vybavením (vrátane viditeľného hrbu na vrchnej časti trupu) a nieslo označenie E-4B. V roku 1985 boli na tento štandard upravené aj prvé tri lietadlá, pričom prvé dva kusy získali tiež motory CF6. K ďalšej a zatiaľ poslednej modernizácii celej letky došlo v roku 2005.^[3]

Konštrukcia

Hlavná paluba je rozdelená do šiestich funkčných priestorov: pracovná miestnosť velenia, konferenčná miestnosť, briefingová miestnosť, pracovná miestnosť operačného tímu, komunikačná mistnosť a oddychová zóna. E-4B môže prepraviť až 112 osôb vrátane spoločného operačného tímu, posádky, personálu údržby a zabezpečenia, komunikačného tímu a ďalších vybraných osôb.^[4]

Charakteristický hrb na vrchnej časti trupu chráni robustnú vysokofrekvenčnú a satelitnú anténu pre komunikáciu so zemou.

Maximálny dolet stroja je 11 000 km, môže však byť predĺžený vďaka schopnosti dopĺňať palivo počas letu. Letová vytrvalosť E-4B je 12 hodín, za podpory tankerov však môže vydržať vo vzduchu až 72 hodín. Lietadlo dosahuje maximálnu rýchlosť 965 km/h vo výške 9 100 m.

Používatelia

Spojené štáty

United States Air Force – disponujú 4 lietadlami E-4B, ktoré sa nachádzajú na základni Offutt v Nebraske.

Špecifikácie (E-4B)

Technické údaje

• Posádka: 4 (vrátane 2 pilotov)
• Kapacita: 112 cestujúcich
• Rozpätie krídel: 59,7 m
• Dĺžka: 70,5 m
• Výška: 19,3 m
• Nosná plocha: 510 m²
• Prázdna hmotnosť: 190 000 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 360 000 kg
• Pohonná jednotka: 4x turboventilátorový motor General Electric CF6-50E2
• Ťah: 234 kN

Výkony

• Cestovná rýchlosť: 895 km/h
• Maximálna rýchlosť: 965 km/h vo výške 9 100 m
• Dolet: 11 000 km
• Dostup: viac ako 13 716 m

Referencie

Pozri aj

• Iliušin Il-80

Portál letectvo