Bibličtina alebo biblická čeština je český spisovný jazyk, ktorý zaviedli českobratskí vzdelanci prekladom Kralickej biblie (odtiaľ názov bratský pravopis). Používal sa ako jeden zo spisovných jazykov v 16. stor. - 19. stor. aj na Slovensku.

Pravopis bibličtiny sa od staršieho Husovho pravopisu odlíšil úpravou diakritických znamienok, písaním y a ý a iných písmen (mäkčene, u za pôvodné uo, y, ý po c, z, s, napr. cyzý, sýla atď.).

Bibličtinu s takýmto pravopisom prevzali na Slovensku už v 16. stor. slovenskí evanjelici ako bohoslužobný jazyk. Do 18. stor. bibličtinu so slovenskými prvkami používali ako jeden zo spisovných jazykov mnohí slovenskí vzdelanci oboch vyznaní. V bibličtine vyšlo viac vydaní spevníka Cithara sanctorum (Tranoscius 1636), katechizmov a iných náboženských evanjelických kníh. V období protireformácie po bitke na Bielej hore českí exulanti na Slovensku sa starali o dodržiavanie normy spisovnej bibličtiny v tlačených publikáciách. Niektorí slovenskí evanjelickí vzdelanci sa v určitých obdobiach prikláňali viac k jej slovakizovanej, ľudu zrozumiteľnejšej forme (Horčička, Masník), v období prenasledovania sa dôslednejšie pridržali bibličtiny.

V 18. stor. sa novým vydaním biblie (Halle 1722) a ďalších kníh (Daniel Krman, Matej Bel a ďalší) upevnilo sa u slovenských evanjelikov používanie bibličtiny, kým katolíci najmä v trnavskom kultúrnom centre slovakizovanie bibličtiny ďalej prehĺbili (západoslovenská kultúrna slovenčina), a od 1787 používali bernolákovčinu.

V roku 1803 bola pri evanjelickom lýceu v Bratislave založená osobitná Katedra ŕeči a literatúry česko-slovenské spojená s Ústavom ŕeči s literatúry česko-slovenskej. Viedol ju J. Palkovič. V knihách a časopisoch, ktoré vydával v bibličtine, bránil bratský pravopis. Časť slovenských spisovateľov v 1. pol. 19. stor. (J. Kollár a P. J. Šafárik) začala používať modernú češtinu a od 1844 (Ľ. Štúr) slovenčinu stredoslovenského typu.

Bibličtina na slovensku sa v 19. a 20. stor. udržala v evanjelických náboženských obradoch, čiastočne v evanjelickej náboženskej pisbe.

Na gramatický základ bibličtiny nadväzovalo prvé kodifikovanie slovenčiny ako spisovného jazyka.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.