Analógový signál je daný spojitými funkciami spojitého času, alebo čiastočne spojitými funkciami spojitého času. Tým sa líši od diskrétneho signálu, ktorý je daný funkciami definovanými len v diskrétnych časových okamihoch a tvorí tak postupnosť funkčných hodnôt.

Analógové signály môžeme deliť na základe nosného média, čiže podľa média, ktorými sú prenášané. Hovoríme vtedy napríklad o akustických signáloch, elektrických signáloch, optických signáloch a podobne.

Genéza spojitých signálov

Spojité signály sú generované spojitými procesmi a systémami. Ide napríklad o:

• EEG – vzniká elektrickou aktivitou mozgu
• EKG – vzniká elektrickou aktivitou srdca
• reč – príklad akustického signálu
• výstup spojitého snímača, napríklad snímač teploty

Spracovanie spojitých signálov

Na spravovanie sú používané nasledujúce štandardné algoritmy, nezávisle od druhu analógového signálu.

• Zosilnenie
• Útlm
• Modulácia a demodulácia pomocou modulátora

Digitalizácia spojitých signálov

Z dôvodu spracovania signálu sa robí digitalizácia spojitých signálov. Dôvody digitalizácie nie sú len ekonomické (lacnejšie spracovanie a prenos dát), ale i technické, lebo s digitálnym signálom môžeme zaobchádzať tak, ako s analógovým nie je možné (bezstratový prenos na veľké vzdialenosti, sofistifikované spracovanie signálu a podobne).

Príkladom je rozpoznávanie reči – pomocou zložitých algoritmov je aplikovateľné len na digitalizovaných signáloch.

Základné analógové signály

• Jednotkový skok
• Impulzný signál, tzv. Diracova delta funkcia
• Sínusový signál

Pozri aj

• diskrétny signál
• digitálny signál