A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Almorávidovci berb. ⵉⵎⵕⴰⴱⴹⴻⵏ (Imrabḍen) arab. المرابطون (al-Murábitún)
| |||||||||||
Geografia
| |||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||
dedičná monarchia
| |||||||||||
|
Almorávidovci[1] (iné názvy: Almoravidovci[2], Almorávidi[3], Almoravidi[4]; arab. المرابطون, al-Murábitún, berb. ⵉⵎⵕⴰⴱⴹⴻⵏ, Imrabḍen) bola berberská dynastia vládnuca v rokoch 1061 – 1147 v severozápadnej Afrike.
História
Zakladateľom dynastie bol moslimský berberský reformátor Abd Alláh ibn Jásín zo Sidžilmásy, ktorý vyzýval k očiste islamu od deformácií a nemorálnosti. Abdalláh, ktorý pôsobil v tom čase ešte stále vcelku pohanskom berberskom prostredí vytvoril spočiatku malý duchovný bojovný rád almorávidov, ktorý sídlil na kláštornom hradisku (ribát) na jednom z ostrovov rieky Senegal. Rád združoval Abdalláhových, častokrát až fanaticky verných stúpencov, a Abdalláhova moc postupne rástla. Namiesto proselytizácie pohanov sa však obrátil do radov moslimov svojho kmeňa a začal ich zjednocovať a viesť k hlbšiemu prežívaniu náboženského života.[5] V priebehu rokov 1048 – 1056 ovládol za pomoci svojich generálov časť západnej Sahary a južného Maroka.
Jásinov nástupca a najvýznamnejší vodca rádu Júsuf ibn Tášfín založil v roku 1062[6][5]/1070[1] nové hlavné mesto Marrákeš, a následne v rokoch 1071 – 1082 ovládol západnú časť Alžírska. V roku 1082 odpovedal na žiadosť andalúzskych kniežat o pomoc proti reconquiste. V roku 1086 porazil v bitke pri Sacraliase (aj bitka pri Zálake) Alfonza VI. Statočného a začlenil územie Andalúzie (južného Španielska) do svojej ríše. Okrem Valencie ovládanej El Cidom tak Almorávidovci ovládli celé moslimské územie vo Španielsku a Portugalsku. Niekedy okolo roku 1076 sa moc rodu a krajiny rozšírila aj do Ghany. Júsufov syn Alí následne vo výbojoch na Pyrenejskom polostrove pokračoval a v roku 1110 jeho brat Tamím dobyl Zaragozu a v roku 1116 Baleárske ostrovy. Tieto úspechy však už boli len vyvrcholením predchádzajúcej expanzie. Alí sa skôr ako skúsený vládca ukázal byť teologickým teoretikom, ktorý potlačoval akékoľvek odchýlky murábitského dogmatického a právneho systému. Náboženská intolerancia sa prejavovala v útlaku židov a mozarábov, ako i v pálení nevhodných kníh. V roku 1118 moslimovia o Zaragozu prišli a následne v roku 1120 prehrali aj bitku pri Cutande.
V roku 1125 vypukla v marockom pohorí Atlas vzbura Almohádovcov, ktorí vyznávali iní smer sunny. Ich vodca Ibn Tumárt hlásal návrat k voľnejšiemu výkladu koránu a zduchovnel predstavu Boha, ktorého jedinosť sa prejavovala v mnohých atribútoch Boha. Spočiatku síce svojou horlivosťou nezískal príliš mnoho zástancov, avšak silnú podporu získal vo svojom kmeni. Na svoju stranu postupne získal početných odporcov Almorádovcov a boje sa začali predlžovať. Almorádovcovm sa spočiatku darilo odbojných povstalcov porážať, ich pokus o dobytie Marakéšu v roku 1230 sa skončil značným fiaskom, nepodarilo sa im však povstalcov v horách zničiť. Situácia sa zhoršila po tom, čo sa k moci dostal almohádovec Abdulmu’min. Almorádovci, ktorých moc po smrti Alího ešte viac upadla už na ofenzívu nedkázali odpovedať a po dobytí Marrákeša v roku 1147 moc Almorádovskej dynastie zanikla.[1] Bývalý almorávidskí vodcovia (Ibn Mardaníš, či baleárski Gháníovci) sa ešte krátky čas udržali pri moci v Španielsku, až kým neboli Almohádovcami takisto pohltení.[6][5]
Kultúra
Významný bol prínos almorávidovskej vedy a umenia. Medzi známych predstaviteľov patria filozof Ibn Bádždža (Avempace), astronóm Džábir ibn Aflah, spisovateľ a teológ Ibn Hazm, bohoslovec Ibn Abdulbarr, historik Ibn Hajján, geograf al-Bakrí, či básnici Ibn Zajdún, Ibn Hamdís,Ibn Chafádža, Ibn Kuzmán a Ibn Abdún. Zo architektonických stavieb bola zrejme najslávnejšia Veľká mešita v alžírskom Tlemcene. Významná bola almorávidská stavebná stopa vo Féze a Marakeši, väčšina stavieb v hlavnom meste sa však nezachovala, pretože boli zničené za vlády Almohádovcov[1] Almorávidské umenie bolo charakteristické svojim purizmom a strohosťou. Spôsobené to bolo almorávidskou nábožnosťou a asketizmom Narozdiel od umajjovského zdobeného štýlu sa zameriavalo skôr na jednoduchosť a praktickosť, hlavným architektonickým prvkom bol podkovový oblúk, ktorý v neskorších obdobiach vypracovali a intenzívne používali Almohádovci. [6]
Zoznam vládcov
Zoznam almorávidských vládcov:[7]
- Abd Alláh ibn Jásín (aj Abdalláh ibn Jásín) (? – 1059)[1]
- Abú Bakr al-Lamtúní[6]
- Júsuf ibn Tášfín (1061 – 1106)
- Alí ibn Júsuf (1106 – 1143)
- Tášfín ibn Alí (1143 – 1145)
- Ibráhím (1145)
- Ishák ibn Alí (1145 – 1147)
Referencie
- ↑ a b c d e Almorávidovci In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ Obrazové dejiny sveta. Bratislava : Slovart, 2006. 656 s. ISBN 80-8085-101-8. S. 199.
- ↑ ZEMAN, Marek. Prvky multikulturalizmu v Cordóbskom kalifáte . Katedra porovnávacej religionistiky, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, . Dostupné online.
- ↑ KUBUŠ, Tomáš. Marakéš je červená perla Maroka . Petit Press, . Dostupné online.
- ↑ a b c Tauer, str. 202, 205, 207
- ↑ a b c d Almoravids In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. Vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 387.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk