Alexandra Fiodorovna
manželka posledného ruského cára Mikuláša II, cárovná Ruska a princezná Hesenska
Panovanie
Panovanie	26. novembra 1894 - 15. marca 1917
Korunovácia	14. marca 1896
Predchodca	Mária Fiodorovna
Biografické údaje
Pôvodné meno	Alix von Hessen-Darmstadt
Narodenie	6. júna 1872 Darmstadt
Úmrtie	17. júl 1918 (46 rokov) Jekaterinburg
Rodina
Manžel	Mikuláš II
Potomstvo	Oľga Nikolajevna Tatiana Nikolajevna Mária Nikolajevna Anastázia Nikolajevna Alexej Nikolajevič
Otec	Ľudovít IV
Matka	Princezná Alica
Odkazy
	Alexandra Fiodorovna (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Alexandra Fiodorovna (nem. Alix von Hessen-Darmstadt, rus. Александра Фёдоровна * 6. júna 1872, Darmstadt - † 17. júla 1918, Jekaterinburg) bola manželka posledného ruského cára Mikuláša II.

Život

Narodila sa 6. júna 1872 v Darmstadte. Bola dcéra Ľudovíta IV., veľkovojvodu Hesenského a Porýnskeho a princeznej Alice, dcéry britskej kráľovnej Viktórie. Po matkinej smrti bola vychovávaná na anglickom kráľovskom dvore svojou starou mamou kráľovnou Viktóriou. Rovnako ako nemecky hovorila plynule anglicky. Po rusky hovorila len ťažko a to so silným anglickým prízvukom. S nástupcom ruského cárskeho trónu Mikulášom sa zoznámil ako 12 ročná na svatbe svojej sestry Elly v Rusku. Mladý Mikuláš mal vtedy 16 rokov a 12 ročná Alexandra mu bola od začiatku sympatická. Kvôli svadbe bola nútená prestúpiť na pravoslávie, čo pre ňu ako presvedčenú luteránku bol istým spôsobom veľký morálny problém. Neskôr však pravoslávie plne prijala a sympatizovala s ním. Za cára sa vydala 26. novembra 1894 v Petrohrade. Na verejnosti sa objavovala iba zriedkavo, a bola považovaná za chladnú a nesympatickú.^[1] Alexandra napriek svojej Viktoriánskej výchove podporovala svojho manžela v snahách o absolutistickú moc a potláčanie demokratických tendencii v krajine. Kvôli starostiam o chorého nástupníka trónu Alexeja Nikolajeviča, ktorý sa narodil v roku 1904 a trpel hemofíliou povolala k dvoru mnícha a mystika Rasputina. Rasputin v priebehu doby nadobudol veľký vplyv na cársku rodinu a hlavne na cárovnú, ale rýchlo sa stal v spoločnosti pre svoje arogantné vystupovanie veľmi nepopulárnym. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bola verejná mienka Alexandre Fiodorovne naklonená pre jej nemecký pôvod ešte menej.

Po februárovej revolúcii bola od 8. marca 1917 spolu s rodinou v domácom väzení v Alexandrovskom paláci v Petrohrade, kde bola držaná generálom Kornylovom. V auguste 1917 dočasná vláda presunula celú cársku rodinu do mesta Toboľsk a odtiaľ v apríli 1918 na príkaz boľševikov do Jekaterinburgu. V noci 17. júla 1918 ju aj jej rodinu zavraždili v Jekaterinburgu boľševici po tom, čo sa k mestu priblížili jednotky česko-slovenských légií. Miestne orgány jednali pravdepodobne na rozkaz V. I. Lenina.^{[chýba zdroj}

Pravoslávna cirkev v exile ju kanonizovala za svätú v roku 1981. Ruská pravoslávna cirkev ju vyhlásila za svätú v roku 2000.

Potomstvo

Alexandra mala s Mikulášom 5 detí, z čoho 4 dievčatá a 1 chlapca:

• Oľga Nikolajevna (16. novembra 1895 - 17. júla 1918)
• Tatiana Nikolajevna (11. júla 1897 - 17. júla 1918)
• Mária Nikolajevna (27. júna 1899 - 17. júla 1918)
• Anastázia Nikolajevna (18. júna 1901 - 17. júla 1918)
• Alexej Nikolajevič (12. augusta 1904 - 17. júla 1918)

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexandra Fiodorovna