Afekt je citový stav, ktorý sa vyznačuje krátkosťou trvania, veľkou intenzitou, búrlivým priebehom, fyziologickými zmenami organizmu, ako napr. zblednutie alebo sčervenenie, zrýchlený dych a pulz atď.

Afekt je búrlivá reakcia organizmu na nejaký podnet; silný a relatívne krátkodobý emočný stav, ktorý je spätý s náhlou zmenou životných podmienok dôležitých pre subjekt a ktorý sprevádza výrazná pohybová aktivita a zmeny vo funkcii vnútorných orgánov. Afekt vzniká ako odpoveď na udalosť, ktorá sa stala a sústreďuje sa na jej ukončenie.

Podstata afektu je človekom prežívaný stav vnútorného konfliktu, ktorý vzniká v dôsledku protirečení medzi jeho pudmi, snahami, želaniami alebo na základe protirečení medzi požiadavkami, ktoré sa na človeka kladú (alebo ktoré si kladie sám na seba) a možnosťami splniť tieto požiadavky.

Afekt vzniká v kritických podmienkach, ak subjekt nevie nájsť adekvátne východisko z nebezpečnej, často neočakávanej situácie. Afekt pôsobí ako dominanta a tlmí psychické procesy, ktoré s ním nie sú späté, vyvoláva istý stereotypný spôsob havarijného riešenia (zmeravenie, únik, agresia).

Účinok afektu je afekcia, pričom základnými afekciami sú slasť a bolesť a to vo vedomí aj nevedomí.

Pozri aj

• afekcia

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Afekt
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Afekt

Zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.