Župkovská vrchovina

	Župkovská vrchovina
	geomorfologická časť; Župkovskej brázdy
	Okolie Horných Hámrov v centrálnej časti
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Žarnovica
Časť	Župkovskej brázdy
Hranice	Vígľaš, Ostrogrúnska kotlina, Nízky Vtáčnik, Žarnovické podolie, Raj, Novobanská kotlina, Vojšín, Veľkopoľská vrchovina
Mesto	Žarnovica
Rieky	Kľak, Píľanský potok, Župkovský potok
Súradnice	48°30′58″S 18°37′52″V / 48,516°S 18,631°V
Najvyšší bod	Horný Pajer
- výška	633 m n. m.
Najnižší bod	údolie Kľaku
- poloha	Žarnovická Huta
- výška	cca 250 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°30′58″S 18°37′52″V / 48,516°S 18,631°V

Župkovská vrchovina je geomorfologickou časťou Župkovskej brázdy.^[1] Leží v jej severnej polovici, severne od mesta Žarnovica v žarnovickom okrese.^[2]

Polohopis

Vrchovina zaberá severnú polovicu podcelku Župkovská brázda, v južnej časti pohoria Vtáčnik. Leží severne od Žarnovice, v širšom okolí obcí Horné Hámre, Píla, Župkov a Hrabičov. Územie Župkovskej vrchoviny odvodňujú prítoky Kľaku, medzi nimi Píľanský a Župkovský potok.^[2]

Severným smerom pokračuje krajinný celok časťou Vígľaš a Ostrogrúnska kotlina, východne pokračuje podcelok Nízky Vtáčnik a v oblasti Žarnovice susedí Žarnovické podolie, časť Žiarskej kotliny. Južne leží podcelok Raj a Novobanská kotlina (časť Župkovskej brázdy) a západný okraj vymedzuje Vojšín (podcelok Pohronského Inovca) a geomorfologická časť Tribča, Veľkopoľská vrchovina.^[1]

Doprava

Centrálnou časťou vrchoviny vedie údolím Kľaku a Píľanského potoka cesta II/512 (Žarnovica – Oslany), z ktorej odbočujú všetky cesty, obsluhujúce obce a ich osady v tejto oblasti. Laznícke osídlenie regiónu spôsobilo, že obce sú navzájom poprepájané poľnými i lesnými cestami, ktoré s obľubou využívajú cykloturisti.^[2]

Turizmus

Táto časť Vtáčnika patrí medzi menej turisticky navštevované lokality a často slúži ako východisko do okolitých lokalít. Oblasť je vyhľadávaná najmä priaznivcami cyklistiky.

Referencie

↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[GCS-1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-2] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]

z d u Vtáčnik
Podcelky (časti)	Vysoký Vtáčnik Nízky Vtáčnik (Prochotská kotlina • Ostrogrúnska kotlina • Vígľaš) Župkovská brázda (Župkovská vrchovina • Novobanská kotlina) Raj
Národné prírodné rezervácie	Veľká skala Vtáčnik
Prírodné rezervácie	Biely kameň Makovište Chynoriansky luh Buchlov
Národné prírodné pamiatky
Prírodné pamiatky	Sivý kameň Hradisko Končitá Ostrovica Kobylince
Chránený areál	Ivanov salaš Revištský rybník
Kultúrne a historické pamiatky	Revište Sivý kameň
Vybrané vrcholy Zoznam vrcholov	Vtáčnik (1 345,8) Malá Homôľka (1 298) Kláštorská skala (1 278,7) Veľká Homôľka (1 274,4) Zraz (1 233,5) Jarabá skala (1 169) Tri chotáre (1 144) Biela skala (1 135) Hrebienky (1 086,9) Buchlov (1 040,5) Brána (1 036,3) Tatra (1 014,6) Veľký Grič (971,5) Malý Grič (876,4) Žarnov (839,8)