Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

V Trenčíne prechádza železničná trať Bratislava – Žilina (v cestovných poriadkoch vedená pod číslom 120) z pravého brehu na Váhu na ľavý. Na prevedenie trate cez Váh slúžili v jej histórii doteraz 2 odlišné mosty.

Starý železničný most

Starý most (vľavo) a nový most počas výstavby (vpravo)

Pôvodný železničný most bol postavený v roku 1883 podnikom Hügel, Sager a spol. Mal štvorpoľovú oceľovú priehradovú konštrukciu s rozpätiami polí 60,20 m. V rámci zdvojkoľajenia trate v roku 1907 bola na spoločné podpery umiestnená druhá mostná konštrukcia rovnakého typu.

Starý železničný most bol, tak ako aj mnohé ďalšie, silne poškodený na konci druhej svetovej vojny. V rámci jeho opravy boli použité opravené konštrukcie pôvodného mosta z roku 1907; vzhľadom na vek konštrukcií z roku 1883 bolo rozhodnuté o ich likvidácii a nahradení úplne novými. Novú konštrukciu tak postavila Vítkovická oceliareň a na opravené piliere bola osadená v roku 1946. Keďže však opravená staršia konštrukcia nevyhovovala únosnosťou, v rokoch 1982 – 1984 bola nahradená taktiež novou, túto však vyrobila Mostáreň VSŽ.^[1]

Nový železničný most

Nový most počas výstavby

Podpísaním viacerých dohôd v posledných desaťročiach sa Slovensko (resp. ešte Československo) zaviazalo zlepšiť parametre vybraných tratí. medzi ne patrili požiadavky na vyšiu únosnosť trate, ale aj vyššiu maximálnu rýchlosť, v tomto prípade najmenej 160 km/h. Oblúky pred a za mostom cez Váh však vyhovovali iba rýchlosti 100 km/h. Preto bolo nevyhnutné vyprojektovať a vybudovať preložku trate vrátane nového železničného mosta cez Váh. Nový železničný most je takmer o tretinu dlhší. Hoci základná koncepcia (2 samostatné mostovky pre každú koľaj na spoločných podperách a pilieroch) zostala zachovaná, hlavný rozdiel je v použití betónovej mostovky budovanej letmou betonážou. Hoci je rozpätie polí menšie (najdlhšie pole má 53,4 m), spodná hrana mostovky sa nachádza oproti starému mostu vyššie tak, aby bol plne rešpektovaný plavebný gabarit Vážskej vodnej cesty.

Most tvoria dvojica súbežných betónových komorových konštrukcií s postrannými chodníkmi. Každá z nich má po sedem polí, dĺžka premostenia v prípade pravého mostu je 336,6 m a ľavého mostu 341,4 m. Na most nadväzujú z oboch strán mohutné násypy, ktoré kvôli zníženiu záberov dotknutého územia sú ohraničené mohutnými opornými múrmi z uholníkov. priamo do ľavobrežného násypu sa napája trať od Chynorian. Zaujímavosťou je atypické zavesenia trakčného vedenia na moste a priľahlých násypoch, ktoré nenesú stožiare ale oblúky. Trať na moste je tvorená pevnou jazdnou dráhou.^[2]

Referencie