Štefan Janšák
slovenský archeológ, diplomat, stavebný odborník a spisovateľ
Narodenie	14. september 1886 Osuské, Rakúsko-Uhorsko (teraz Slovensko)
Úmrtie	8. apríl 1972 (85 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Alma mater	Vysoká škola technická v Brne
Rodičia	Štefan Janšák st.
Manželka	Mária, rod. Weberová (1919 – 1972)
Deti	Pavol, Fedor (1923 – 2007)
Odkazy
Commons	Štefan Janšák
Biografický portál

Štefan Janšák (* 14. september 1886, Osuské, Rakúsko-Uhorsko – † 8. apríl^[1] 1972, Bratislava, Česko-Slovensko) bol slovenský archeológ, diplomat, stavebný odborník a spisovateľ. Mal mnohostranné záujmy, zo svojich mnohopočetných ciest zanechal množstvo zaujímavých fotografií.

Biografia

Pochádzal z remeselnícko-roľníckej evanjelickej rodiny s úzkymi kultúrnymi a jazykovými väzbami na Čechy a Moravu. Jeho talent rozpoznal senický právnik Štefan Fajnor, ktorý ho podporoval v ďalšom štúdiu. Reálne gymnázium ukončil v Hodoníne, v štúdiu pokračoval na Vysokej škole technickej v Brne, ktorú ukončil v roku 1914. Pre chorobu ho neodviedli do vojska a ostal pracovať na technike v Brne ako asistent.

Už v roku 1907 publikoval v Ľudových novinách články o tragédii v Černovej, ktoré štátny prokurátor vyhodnotil ako poburovanie proti uhorskému štátu, Janšák bol celkovo väznený osem mesiacov.^[2] Úzko spolupracoval so svojím učiteľom a sponzorom – poslancom uhorského snemu doktorom Pavlom Blahom.

Po prevrate sa zapojil do politickej činnosti už za krátkeho trvania skalickej vlády. Vzápätí bol vymenovaný za referenta pre verejné práce na Šrobárovom ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska kde zastupoval aj P. Blahu na čele referátu pre poľnohospodárstvo. V roku 1920 sa ako hospodársky expert československej vlády zúčastnil na Parížskej mierovej konferencii. V rokoch 1921 – 1923 sa za československú stranu podieľal na príprave reparačnej a obchodnej zmluvy s Maďarskom, v rokoch 1938 – 1939 bol účastný na práci slovensko-maďarskej delimitačnej komisie.

Počas medzivojnového obdobia zastával Štefan Janšák rôzne významné funkcie. Bol predsedom Spolku československých inžinierov na Slovensku, členom predsedníctva Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave a Zväzu slovenských priemyselníkov. Významným štátnym úradníkom ostal aj po roku 1945. Bol povereníkom SNR a napomáhal pri obnove vojnou zničeného Slovenska. Svoje prežité detstvo v Osuskom popísal v románoch Boli časy, boli... a Posledný suplikant.

Ako diplomat sa zaslúžil o rozvoj dobrých vzťahov s Francúzskom, ako prekladateľ prekladal diela z francúzskej literatúry. Dlhé roky bol predsedom spoločnosti Alliance Française v Bratislave a podstatnou mierou sa zaslúžil o otvorenie gymnázia s francúzskym vyučovacím jazykom v Bratislave.

Patrí k zakladateľom slovenskej archeológie, zanechal množstvo archeologických nálezov (o.i. je objaviteľom keltského opevneného sídliska na vrchu Pohanská v roku 1928) z vykopávok zo Slovenska, jeho zbierka obsidiánov patrí k najväčšej v strednej Európe a je súčasťou Slovenského národného múzea v Martine.^[3]

Na sklonku života pôsobil ako vedec a pedagóg. Zomrel na následky ťažkej choroby a je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.

Ocenenia

V roku 1930 sa stal rytierom a v roku 1934 dôstojníkom francúzskej Čestnej légie.^[4] V roku 1947 mu Univerzita Komenského v Bratislave udelila titul Dr. h. c. za zásluhy na rozvoji slovenskej archeológie.^[5] V roku 1991 mu bol in memoriam udelený Rad T. G. Masaryka III. triedy.^[6]

Zaujímavosť

Život a dielo Štefana Janšáka prezentuje aj dokumentárny film z televízneho cyklu Historická panoráma – Štefan Janšák (Slovenská televízia 1999, scenár Alena Bártlová, réžia Fedor Bartko).

Dielo

• Mierová smluva s Maďarmi. Niekoľko poznámok na maďarské požiadavky. (Tlačou Universum Kučera, 1920, 55 s.)
• Niektoré novoobjavené hradiská slovenské. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, ročník XXII, 1928)
• Slovenské hradiská z doby hallštattskej. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXIII, 1929)
• Staré osídlenie Slovenska. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXIV, 1930)
• Staré osídlenie Slovenska. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXV, 1931)
• Staré osídlenie Slovenska. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXVI, 1932)
• Slovensko v dobe uhorského feudalizmu. Bratislava : Československé zemedelské múzeum, 1932.
• Život Štefana Fajnora. Bratislava : Bibliotheka, 1935.
• Praveké sídliská s obsidiánovou industriou na východnom Slovensku. Bratislava : Učená společnost Šafárikova, 1935. 260 s.
• Umenie v živote Dr. Pavla Blahu. Bratislava : Justitia, 1944. 103 s.
• Lovci hlinených perál. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1944. 131 s.
• Život Dr. Pavla Blahu. 2 zv. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1947.
• Boli časy, boli..., Bratislava : Tatran, 1971.
• Posledný suplikant, Bratislava : Tatran, 1973.
• Brány do dávnoveku. Bratislava : Tatran, 1966. 299 s.
• Súčasníci o Trianone. Deák, Ladislav (ed.). Bratislava : Kubko Goral , 1996. 64 s.
• Vstup Slovákov medzi slobodné národy. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slov. spisovateľov, 2006. ISBN 80-8061-259-5
• Tri literárne portréty : Ján Petrikovich, Andrej Halaša, Július Bodnár. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2015. 119 s. ISBN 978-80-8115-222-1

Referencie

 Externé odkazy

• Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 30 - farnosť Osuské
• Štefan Janšák a obec Prietrž
• Štefan Janšák : Praveké sídliská s obsidiánovou industriou na východnom Slovensku

Zdroje

• BARTLOVÁ, Alena. Rozhľadený úradník štátnej správy : Svoje skúsenosti využil Š. Janšák pri obnove vojnou zničeného Slovenska. Verejná správa, 2001, roč. 56, čís. 11, s. 26 – 27. Dostupné online . ISSN 1335-7883.
• BARTLOVÁ, Alena: Vládny radca Ing. Štefan Janšák. In: BARTLOVÁ, A.: Túžby, projekty a realita : Slovensko v medzivojnovom období. Bratislava : Historický ústav SAV vo vydavateľstva Prodama, 2010, s. 195 - 202. ISBN 978-80-89396-06-1. Dostupné on-line.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.