Súradnice: 48°10′13″S 17°04′21″V / 48,1704°S 17,0724°V / 48.1704; 17.0724

Štatistický úrad Slovenskej republiky
Odvetvie	štatistika
Založená	1. január 1993[1]
Sídlo	Lamačská cesta 3/C 840 05 Bratislava, Slovensko
Vedenie	Ing. Peter Peťko, MBA predseda
Webová stránka	www.statistics.sk

Sídlo Štatistického úradu SR na Lamačskej ceste 3/C v Bratislave

Štatistický úrad Slovenskej republiky (Štatistický úrad SR) je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky správy pre oblasť štátnej štatistiky. Pôsobí od 1. januára 1993 ako samostatná inštitúcia. Za tridsať rokov existencie sa zaradil medzi najrešpektovanejšie a najdôveryhodnejšie inštitúcie v Slovenskej republike, čo potvrdzujú aj pravidelné prieskumy verejnej mienky.

Štatistický úrad zodpovedá za jej rozvoj, tvorbu a šírenie štátnej štatistiky. Štatistický úrad SR je výhradným kontaktným miestom pre štatistický orgán Európskej únie (Eurostat).

K špecifickým činnostiam Štatistického úradu SR patrí príprava spracovania a spracovanie výsledkov volieb,^[1] sčítanie obyvateľov, domov a bytov a správa registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

Na čele Štatistického úradu SR je predseda, ktorého na návrh vlády Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Funkčné obdobie predsedu úradu je päť rokov. Od septembra 2022 na čele Štatistického úradu SR pôsobí Ing. Peter Peťko, MBA.

Štatistický úrad SR je samostatnou rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Sídlom Štatistického úradu SR je Bratislava. Štatistický úrad SR má zriadených osem stálych pracovísk – v Bratislave, Trnave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a v Prešove.

V Bratislave sídli aj Inštitút informatiky a štatistiky (INFOSTAT), podriadená organizácia štatistického úradu. Poslaním inštitútu je vo verejnom zaujme napomáhať rozvoju štatistického systému Slovenskej republiky v oblasti štátnej štatistiky.  Zabezpečuje vedecké, výskumné a odborné úlohy. Vykonáva analýzy a prognózy ekonomického  a sociálneho vývoja spoločnosti.

Postavenie úradu upravuje zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.^[2] Úrad plní úlohy podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov a úlohy stanovené ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.^[3]

Činnosti

Štátna štatistika

Štatistický úrad zverejňuje široké spektrum makroekonomických, podnikových, environmentálnych, sociálnych a demografických štatistík. Poskytuje kvalitné a objektívne štatistické informácie dotýkajúce sa všetkých oblastí každodenného života. Občanom, firmám, samosprávam či orgánom štátnej správy umožňuje opierať svoje rozhodnutia o dostupné, nezávislé a objektívne údaje.  

Pre tento účel úrad ročne vytvorí desiatky publikácií obsahujúcich desaťtisíce čísiel, spracuje niekoľko stoviek štatistických produktov^[4] pre národné i medzinárodné organizácie a zverejní viac ako 1500 dátových kociek (DATAcube)^[5] určených pre širokú aj odbornú verejnosť.

Pri zbere, spracovaní a poskytovaní štatistických produktov úrad dôsledne dbá na dodržiavanie štatistickej dôvernosti a na dôveryhodnosť štatistických informácií. Činnosť úradu nie je viazaná na žiadnu politickú stranu či organizáciu.

Štatistický úrad vydáva aj recenzovaný vedecký časopis Slovenská štatistika a demografia.^[6]

Voľby

Štatistický úrad plní špecifické úlohy v oblasti prípravy spracovania a spracovania výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta, volieb do orgánov samosprávnych krajov, do orgánov samosprávy obcí a hlasovania v referende.

Zabezpečuje organizačné, personálne, programové a technické podmienky na spracovanie výsledkov volieb a referenda. Spolupracuje so Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán a Ministerstvom vnútra SR.

Štatistický úrad SR utvára na prípravu spracovania a spracovanie výsledkov volieb odborné sumarizačné útvary pre štátnu komisiu, okresné volebné komisie, okresnú volebnú komisiu pre voľbu poštou, volebné komisie samosprávnych krajov, obvodné volebné komisie.

Odborný sumarizačný útvar utvára Štatistický úrad SR aj pre miestne volebné komisie, ak zisťujú výsledky hlasovania za viac ako 50 volebných okrskov. Štatistický úrad SR po dohode s Ministerstvom vnútra SR vydáva metodiku spracovania výsledkov hlasovania. Detailné výsledky volieb a referend zverejňuje a zachováva na svojej webstránke volby.statistics.sk.^[7]

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov

Bližšie informácie v hlavnom článku: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov logo

Pravidelné sčítanie patrí medzi organizačne najnáročnejšie a najrozsiahlejšie štatistické zisťovania. Výsledky hrajú významnú úlohu nie len pre obyvateľov, ale aj pre samosprávy a celú štátnu správu. V roku 2011 prebehlo sčítanie obyvateľov, domov a bytov, v ktorom mohli občania prvýkrát využiť aj elektronickú formu. O desať rokov neskôr, v roku 2021, Štatistický úrad SR vykonal historicky prvé plne elektronické a integrované sčítanie v SR. Výsledky úrad zverejňuje na webstránke www.scitanie.sk.

Správa registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci

Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (RPO)^[8] je informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom je Štatistický úrad SR.

Do registra právnických osôb sa zo zdrojových registrov zapisujú údaje o právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi, podniku zahraničnej osoby,  o organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby, orgáne verejnej moci, odštepnom závode, organizačnej zložke zriadenej slovenskou právnickou osobou, fyzickou osobou – podnikateľom alebo orgánom verejnej moci, ak sa zapisuje do osobitným predpisom ustanovenej evidencie.

Celkovo sa v registri nachádza takmer 1000 000 platných záznamov o právnických osobách a fyzických osobách-podnikateľoch zo 140 zdrojových registrov a 1 304 obcí.

Program štátnych štatistických zisťovaní

Štatistický úrad SR v súčinnosti s inými orgánmi vykonávajúcimi štátnu štatistiku zostavuje program štátnych štatistických zisťovaní na trojročné obdobie.

Program štátnych štatistických zisťovaní sa zostavuje tak, aby sa vykonávali len také zisťovania, ktoré sú zo spoločenského hľadiska dôležité a potrebné, aby sa štátne štatistické zisťovania vykonávali hospodárne, bez duplicity a s účelným využitím administratívnych zdrojov údajov, a aby sa zabezpečilo získavanie údajov a informácií na kvalitnej a porovnateľnej úrovni.  

História

Štátny úrad štatistický

Obnovený Štátny úrad štatistický

Predsedovia Slovenského štatistického úradu

Predsedovia Štatistického úradu Slovenskej republiky

História štatistiky na Slovensku ^[13]13">upraviť | upraviť zdroj

• 

  Celokrajinský súpis obyvateľstva 1715
  1715: pokladá sa za začiatok organizovaného štatistického zisťovania na území dnešného Slovenska, keď bol v Uhorsku vykonaný celokrajinský súpis obyvateľstva. Zameraný bol na hlavy rodín tých skupín, ktoré podliehali zdaneniu
• 1767 – 1771: v týchto rokoch bol vykonaný súpis poddanského obyvateľstva (materiál z urbárskej regulácie). Súpis obsahuje údaje, o počte sedliakov, želiarov a ich majetkovom a právnom rozvrstvení
• 1785 – 1787: prvé sčítanie všetkého obyvateľstva v Uhorsku bolo za vlády Jozefa II. Zaznamenali doň meno, vek, rodinný stav, triedne postavenie a zamestnanie zapísaných osôb i údaje o mechanickom pohybe obyvateľstva
• 1804 – 1805: ďalšie súpisy obyvateľstva Uhorska
• 1828: súpis obyvateľstva Uhorska
• 1847: bol v Uhorsku zriadený Ústredný štatistický úrad, ktorý vykonával pravidelnú štatistickú službu. (Jeho činnosť sa vzťahovala aj na územie dnešného Slovenska, pričom štatistické údaje sa zisťovali a vyhodnocovali podľa žúp a stolíc).
• 1919: zákonom č. 49/1919 o organizácii štatistickej služby Československej republiky boli zriadené orgány štátnej štatistiky. Na základe tohto zákona a nariadení vlády Republiky československej bola zriadená Štatistická štátna rada ako orgán poradného charakteru a Štátny úrad štatistický ako orgán výkonný. Úlohou štatistického úradu bolo zbierať štatistický materiál všetkého druhu, potrebný pre správu a vedu a sústreďovať celú úradnú štatistiku všetkých rezortov. Činnosť štátneho úradu štatistického sa riadila podľa plánu schvaľovaného Štatistickou štátnou radou
• 

  Sčítavanie obyvateľstva 1767
  1938 – 1945 existovali dva štátne štatistické úrady v Prahe a v Bratislave. V období mimoriadnej štátoprávnej situácie bolo od 1. októbra 1939 zmenené označenie úradu na Ústredný štatistický úrad a na Slovensku bol v roku 1940 zriadený Štátny štatistický úrad
• 1945: po skončení druhej svetovej vojny obnovila Česká národná rada formálne a slávnostne činnosť Štátneho úradu štatistického. Na Slovensku bol nariadením Slovenskej národnej rady č. 48/1945 Zb. n. SNR zriadený Štátny plánovací a štatistický úrad. Medzi vládou Československej republiky a Slovenskou národnou radou bola v roku 1946 uzavretá zvláštna dohoda, ktorou sa uznala zásada celoštátnej jednoty štatistickej služby. Zákon č. 60/1949 Zb. o národohospodárskom plánovaní stanovil, že Štátny úrad štatistický podlieha predsedovi Štátneho úradu plánovacieho. Súčasne bol týmto zákonom zrušený Štátny plánovací a štatistický úrad v Bratislave
• 1951: bol vydaný zákon č. 108/1951 Zb. o organizácii štatistickej služby. Týmto zákonom bol Štátny štatistický úrad stanovený orgánom vlády pre odbor štatistiky. Zároveň na Slovensku bol zriadený Slovenský štatistický úrad, ktorý ako orgán Štátneho štatistického úradu mu bol priamo podriadený
• 1960: sa uskutočnila ďalšia inštitucionálna úprava, ktorá sa týkala Slovenska. Vládnym nariadením č. 102/1960 Zb. bol zrušený Slovenský štatistický úrad. V rámci Slovenskej plánovacej komisie sa zriadil štatisticko-dokumentačný útvar
• 1961: zákonom č. 56/1961 Zb. bol zrušený Štátny štatistický úrad (aj Ministerstvo štátnej kontroly) a zriadil sa nový orgán Ústredný úrad štátnej kontroly a štatistiky
• 

  Zákon o organizácii štatistickej služby Československej republiky
  1967: bolo vydané zákonné opatrenie predsedníctva Národného zhromaždenia č. 1/1967 Zb. o zmenách v organizácii a pôsobnosti niektorých ústredných orgánov. Opäť bol zriadený samostatný orgán štátnej štatistiky – Štátny štatistický úrad. Ako orgán Slovenskej národnej rady sa zriadil Slovenský štatistický úrad. Zároveň bola v Štátnom štatistickom úrade i v Slovenskom štatistickom úrade zriadená Štatistická rada, ktorá sa však obsahom svojej pôsobnosti i postavením značne odlišovala od Štatistickej rady vytvorenej v roku 1919. Citovaným zákonným opatrením bola upravená i otázka oblastných štatistických orgánov, ktoré teraz dostali označenie okresné a krajské oddelenia Štátneho štatistického úradu
• 1968: federatívne usporiadanie Československého štátu spôsobilo zmeny i v inštitucionálnom usporiadaní ústredných orgánov štátnej štatistiky. Zákonom č. 170/1968 Zb. bol zriadený Federálny štatistický úrad. Zákonom Slovenskej národnej rady č. 207/1968 Zb. o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky bol vytvorený Slovenský štatistický úrad a Štatistická rada. Podobne zákonom Českej národnej rady č. 2/1969 Zb. sa zriadil Český štatistický úrad (Štatistická rada ešte týmto zákonom nebola zriadená)
• 1971: deľba práce medzi tromi ústrednými štatistickými úradmi sa do roku 1971 riešila väčšinou systémom zvláštnych dohôd. Dôležitým medzníkom vo vývoji československej štátnej štatistiky je vydanie zákona č. 21/1971 Zb. o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií. Týmto zákonom sa zmenilo postavenie a pôsobnosť Federálneho štatistického úradu. Otázky týkajúce sa Českého a Slovenského štatistického úradu boli upravené zákonmi Českej národnej rady (č. 40/1972 Zb.) a Slovenskej národnej rady (č. 41/1972 Zb). Týmito zákonmi sa upravili i oblastné štatistické orgány. Pre krajské orgány sa zaviedlo označenie krajské správy, v Prahe a v Bratislave boli zriadené mestské správy, v okresoch pôsobili okresné oddelenia a vo vybraných mestách mestské oddelenia
• 

  Zákon č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
  1990: Vyhlásením zákona SNR č. 347/1990 boli ustanovené orgány štátnej správy Slovenskej republiky a ostatné ústredné orgány štátnej správy, medzi ktorými bol ustanovený Slovenský štatistický úrad pre oblasť sociálno – ekonomických informácií. Zákon ďalej stanovuje všetkým orgánom štátnej správy v oblasti spoločného záujmu federatívnej republiky zabezpečovať spoluprácu s príslušnými federálnymi organizáciami. V oblasti štatistiky to bol Federálny štatistický úrad.
• 1992: v tomto roku zákonom SNR č. 322/1992 o štátnej štatistike boli stanovené orgány pre oblasť štátnej štatistiky Slovenskej republiky, ktorými sa stal Slovenský štatistický úrad (SŠÚ) a územné štatistické orgány. Územnými orgánmi štatistiky sa stali oblastná správa SŠÚ v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, Mestská správa SŠÚ pre oblasť Bratislavy, okresné oddelenia SŠÚ pre územné obvody okresov a mestské oddelenia SŠÚ v Košiciach pre územný obvod Košice. V tomto roku začali zabezpečovať ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy SR činnosti, ktoré zabezpečovali dovtedy ústredné orgány štátnej správy ČSFR v príslušnom rozsahu
• 1993: 1. januára vznikla samostatná Slovenská republika, Slovenský štatistický úrad ako ústredný orgán štátnej správy bol podľa zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona č. 2/1993 Z. z. premenovaný na Štatistický úrad Slovenskej republiky

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálny web Štatistického úradu SR
• Voľby a referendá na webe ŠÚ SR
• Sčítanie obyvateľov, domov a bytov
• Inštitút informatiky a štatistiky
• Moja obec v štatistikách
• Eurostat
• Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci