Šerut ha-bitachon ha-klali (heb.: שֵׁירוּת הַבִּיטָּחוֹן הַכְּלָלִי - doslova: Všeobecná bezpečnostná služba; angl. sebaoznačenie Israel Security Agency), skrátene Šabak (heb.: שב״כ) alebo Šin bet (heb.: שב‎), je izraelská spravodajská služba zameraná na vnútroštátnu bezpečnosť Izraela a kontrašpionážne úlohy. Je to jedna z troch hlavných izraelských spravodajských služieb spolu s Amanom (vojenská spravodajská služba) a Mosadom (zahraničná spravodajská služba).

Dejiny

S izraelským vyhlásením nezávislosti v roku 1948 bol Šabak založený ako pobočka izraelských obranných síl a spočiatku ho viedol Iser Harel (otec izraelskej rozviedky, ktorý neskôr viedol Mosad). Zodpovednosť za činnosť Šabaku sa neskôr presunula z Izraelských obranných síl na úrad predsedu vlády. Počas arabsko-izraelskej vojny v roku 1948 riešil Šabak iba záležitosti vnútornej bezpečnosti. Vo februári 1949 (krátko pred koncom vojny) sa povinnosti Šabaku rozšírili o kontrašpionáž.^[3]

Jeden z hlavných úspechov Šabaku bolo získanie kópie tajného prejavu Nikitu Chruščova v roku 1956, v ktorom odsúdil Stalina. Poľské vydanie prejavu poskytol izraelskému veľvyslanectvu vo Varšave priateľ tajomníka poľského komunistického funkcionára. Poľský dôstojník Šabaku odovzdal kópiu Izraelu. Izraelská vláda sa potom rozhodla podeliť sa s informáciami so Spojenými štátmi, ktoré ich neskôr so súhlasom Izraela zverejnili.^[4] Na druhej strane štúdia, ktorú v roku 2013 zverejnil Matitjahu Majzel (Meisel), tento príbeh spochybňuje a tvrdí, že prejav nebol tajný, a že ho Západu sprostredkovali viaceré zdroje, vrátane sovietskych politických a spravodajských agentúr.^[5]

Riaditelia

• Iser Harel (1948 – 1952)
• Izi Dorot (1952 – 1953)
• Amos Manor (1953 – 1963)
• Jozef Harmelin (1964 – 1974)
• Avraham Ahituv (1974 – 1981)
• Avraham Šalom (1981 – 1986)
• Jozef Harmelin (1986 – 1988)
• Ja'akov Peri (1988 – 1994)
• Carmi Gillon (1995 – 1996)
• Ami Ajalon (1996 – 2000)
• Avi Dichter (2000 – 2005)
• Juval Diskin (2005 – 2011)
• Joram Cohen (2011 – 2016)
• Nadav Argaman (2016 – 2021)
• Ronen Bar (2021 – súčasnosť)

Referencie