Xindl X, vlastným menom Ondřej Ládek (* 16. august 1979, Praha) je český pesničkár.^[1]

Oravské hradné bralo je geomorfologický útvar vysoký 112 metrov. Nachádza sa v katastrálnom území obce Oravský Podzámok (okres Dolný Kubín), vedľa toku rieky Orava a na jeho vrchole je postavený Oravský hrad. Patrí do Oravskej vrchoviny. Bralo bolo osídlené už v praveku a od 13. storočia na ňom stojí súčasný hrad.^[1]

Táto kategória obsahuje iba nasledovnú stránku.

Viliam IV. (angl. William IV., * 21. august 1765, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 20. jún 1837, Windsor) bol od roku 1830 kráľ Spojeného kráľovstva a Hannoveru.

Amiotvaré alebo amie alebo bahniakovcotvaré alebo bahniakovce (Amiiformes) v širšom zmysle sú rad zo skupiny Neopterygii.

Kvačalova ulica je ulica v Bratislave, v mestskej časti Ružinov.^[2] Nachádza sa v miestnej časti Nivy.

Maximilián Chladný-Hanoš (* 17. február 1912, Staré Hory – † - ?) bol slovenský novotomistický filozof a spirituálny teológ, politológ, prekladateľ a publicista.

Absentizmus^{[pozn 1]} (nesprávne: absenteizmus) môže byť:

• všeobecne: bezdôvodná sústavná neprítomnosť, absencia (napr. na pracovisku, v škole, v spolku, na tréningoch), synonymum: absentérstvo,^[2][3] pozri pod neprítomnosť
• historicky: jav spočívajúci v opustení pozemkových majetkov (veľkostatkov) ich vlastníkmi a prenechaní vedenia nehnuteľností správcom, ku ktorému dochádzalo v Írsku a neskôr aj inde,^[3][4] pozri absentizmus (dejiny)
• v psychológii (najmä v personalistike a pedagogickej psychológii): sústavná (neospravedlnená) neprítomnosť, absencia pracovníka na pracovisku alebo žiaka v škole,^[5][6][7] pozri absentizmus (psychológia)
• vyhýbanie sa účasti na verejnom živote (napr. neúčasť na voľbách)^[4]
• pobyt v cudzine^[8]

Poecilia formosa je sladkovodná ryba z čeľade živorodkovité (Poeciliidae).

Táto kategória má nasledovných 9 podkategórií z 9 celkom.

Eugen Belházy^[1] (* 3. august 1838, Brezno - † 1906, Jasiňa) bol slovenský lesnícky odborník, poľovnícky odborník.

Veľké Straciny sú obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.

Malvica je druh dužinatého plodu.^[1] Skladá sa z jadrovníka, kde je uložených 5 až 10 semien ^[2](v iných zdrojoch sa uvádza viac než jedno^[1]). V apikálnej časti sa dajú rozoznať zvyšky samotných častí kvetu.^[3] Patrí medzi nepravé plody (plod vznikol premenou piestika a iných častí kvetu).^[4] Medzi malvice patria: jablko, hruška, jarabina^[5], dula^[6], mišpuľa^[7], hloh^[8]...

Mária-Henrietta Habsbursko-lotrinská (* 23. november 1836, Budapešť, Maďarsko – † 19. február 1902, Spa, Belgicko)^[1] bola pôvodom rakúska arcivojvodkyňa, vydajom belgická kráľovná ako manželka Leopolda II.

Arcivojvodkyňa Gizela Habsbursko-Lotrinská (celým menom ako Gizela Louise Marie arcivojvodkyňa Rakúska, princezná Bavorská, * 12. júla 1856, Laxenburg, Rakúsko – † 27. júla 1932 Mníchov), bola dcéra cisára Františka Jozefa I. a cisárovny Alžbety, zvanej Sisi.

Pako môže byť:

• lama alpaka
• nadávka nešikovnému alebo zle konajúcemu človeku

Cena Akadémie za najlepší film (anglicky Academy Award for Best Picture) je jednou z cien, ktorú každoročne udeľuje americká Akadémia filmových umení a vied za najlepšie filmové počiny roku. Je to jediná kategória, kde členovia Akadémie majú právo nielen hlasovať vo finálnom hlasovaní, ale taktiež nominovať filmy. Pri ceremoniáli vyhlasovania cien sa táto kategória udeľuje ako posledná.

Hypoplázia a aplázia hypofýzy patria do skupiny vrodených chýb podmozgovej žľazy. Hypoplázia je nedostatočné, neúplné vytvorenie hypofýzy počas vnútromaternicového vývoja jedinca; aplázia je úplné nevyvinutie tejto žľazy s vnútornou sekréciou. Pojmom aplázia sa môže v užšom slova zmysle označovať i úplné chýbanie niektorého z typov buniek hypofýzy. V literatúre je popisovaná i izolovaná aplázia predného laloka - adehohypofýzy.^[1]

Pixel C je 10,2 palcový androidový tablet, ktorý vyrábala a navrhla spoločnosť Google. Predstavený bol 25. septembra 2015 a predávať sa prestal 28. decembra 2017.

Attalovci boli helenistická kráľovská dynastia, ktorá vládla mestu Pergamon na severozápade Malej Ázie.^[1]

Hrubý vrch, niekedy Hrubý, nesprávne Hrubý štít, (poľ. Hruby Wierch, nem. Triumetal, dávnejšie Trumetalspitze, maď. Triumetal) je najvyšší štít v južnom uzávere Hlinskej doliny a jeden z najvýraznejších vrcholov v rázsoche Kriváňa nad Hlinskou dolinou, Nefcerkou a Mlynickou dolinou vo Vysokých Tatrách.^[1]

Antonín Vimmer (známy aj ako Antonín Wimmer) (* 18. júl 1864, Novosedly – † 30. apríl 1941, Praha) bol český entomológ – dipterológ, odborný učiteľ, riaditeľ a inšpektor meštianských škôl, ktorý má význam hlavne ako prvý český dipterológ, ktorý systematicky skúmal rad dvojkrídlovcov (Diptera). Bol jedným zo zakladajúcich členov České společnosti entomologické v roku 1904 a významný entomológ európskeho formátu. V roku 1934 bol zvolený za čestného člena Čs. zoologické společnosti. Bol tiež členom Klubu přírodovědeckého v Prahe od roku 1897, kde bol tiež od roku 1929 jeho čestným členom.

Šupinový šev (lat. sutura squamosa) je spojenie (tzv. kostný alebo lebečný šev) medzi spánkovou šupinou a temennou kosťou. Všeobecnejšie sa rovnakým termínom označuje šupinový typ kostného švu, kedy sú kosti, ktoré sa spájajú, vzájomne cez seba preložené ako rybie šupiny.^[1]

Bedřich Brunclík

Vnútorné Východné Karpaty sú geomorfologická subprovincia v provincii Východné Karpaty na Slovensku^[1], Ukrajine a v Rumunsku. Ležia na severnej a východnej vnútornej strane Karpát a najvyšším bodom je rumunský Pietrosul (2 303 m n. m.).

Mgr. Jaroslav Budz (* 4. december 1957 – † 11. jún 2020, Vrútky) bol slovenský stredoškolský pedagóg. Stal sa všeobecne známym vďaka snahe zabrániť útoku v Spojenej škole na Ulici M. R. Štefánika 1 vo Vrútkach^{[pozn 1]}, pri ktorej zahynul na následky zranení spôsobených páchateľom.

Epifanius zo Salamis^[1] (iné mená: Epifánius zo Salaminy^[2]; starogr. Ἐπιφάνιος Κωνσταντίας; * cca 315 – † 403) bol biskup v cyperskom meste Salamina (novogr. Σαλαμίς, lat. Constantia).

Inzulínová pumpa je zariadenie pre podávanie inzulínu pacientom s cukrovkou (diabetes mellitus), predovšetkým diabetes mellitus 1. typu.  Liečba kontinuálnym podávaním inzulínu do podkožia najlepšie napodobňuje prirodzenú sekréciu inzulínu.

In-Life je kresťanská medzidenominačná organizácia, pôsobiaca primárne medzi vysokoškolskými študentmi. Je členom Českej evanjelikálnej aliancie a jej počiatky siahajú do osemdesiatych rokov 20. storočia. V roku 1991 bola zaregistrovaná ako občianske združenie pod názvom Křesťanské vyučování a život.^[1][2] V roku 2019 došlo ku zmene názvu na In-Life.

Buzuki, gr. Μπουζούκι je grécky strunový brnkací nástroj, pôvodne z Anatólie. Prvé zmienky o tomto nástroji spadajú do Grécka, do 4 stor. pred Kr. Išlo pôvodne o nástroj, ktorý Gréci prevzali od anatólskych civilizácií, strunový nástroj podobný buzuki používali už Chetiti. Tento helenistický grécky nástroj s nazýval pandurion a mal tri struny. V byzantskej dobe patril tento nástroj medzi najpopulárnejšie nástroje, a bol používaný aj na cirkevné spevy, nazýval sa tamburas. Po páde Byzantskej ríše tento nástroj prevzali Turci s stal sa tiež tureckým ľudovým nástrojom. V tejto dobe sa zaužívalo aj pomenovanie buzuki, ktoré pochádza z peržštiny, konkrétne zo spojenia tambur-e bozorg (veľká tambura). Tento nástroj bol populárny u Grékov zo západnej Malej Ázie, z Iónie, počas celého trvania Tureckého sultanátu. V materskom Grécku sa brnkacie nástroje vyskytovali hlavne ako sprievod k dychovým nástrojom. Avšak práve v pevninskom Grécku sa udržalo pôvodné pomenovanie tamburas, v Malej Ázií sa používal názov buzuki, hoci tieto dva nástroje sa od seba líšili, tamburas bol menší.

Trulánsky koncil^[1][2][3] (ďalšie názvy pozri nižšie) bol cirkevný koncil uskutočnený v rokoch 691/692 v Konštantínopole. Koncil bol zvolaný byzantským cisárom Justiniánom II. a jeho cieľom malo byť doplnenie disciplinárnych kánonov k rozhodnutiam predchádzajúcich dvoch ekumenických koncilov (Druhý konštantínopolský a Tretí konštantínopolský koncil). Východnou cirkvou je považovaný za súčasť 6. ekumenického koncilu, Katolícka cirkev ho považuje za partikulárny koncil Východnej cirkvi,^[4] ktorý na Západe nikdy nebol plne akceptovaný, pretože zavrhol niektoré západné zvyky (kňazský celibát,...). Koncil sa významným spôsobom zaslúžil o dnešnú podobu kánonického práva Pravoslávnych cirkví.^[5][1][6]

Monotheletizmus alebo monoteletizmus bol kresťanský teologický, christologický smer neskôr odsúdený ako heretický. Monotheletizmus hlásal, že Kristus mal jednu vôľu (monos theléma) a dve podstaty. Doktrína bola cisárom Herakleiom v edikte Ekthesis v roku 638 prehlásená za oficiálnu náuku Byzantskej ríše. Náuka mala preklenúť spory monofyzitov a diafyzitov (tzv. chalcedónskych kresťanov) a nahradila predchádzajúci pokus o zmier v podobe monoenergizmu. Doktrína bola navrhnutá konštantínopolským patriarchom Sergiom I. a ďalej bola rozvíjaná antiochijským patriarchom Makariom a Pyrrhom. S náukou súhlasil aj rímsky pápež Honorius I., ktorý bol avšak neskôr vyhlásený za heretika. Náuka si ihneď po vyhlásení našla radu odporcov, hlavným protivníkom doktríny bol Maxim Homologétes (Vyznávač). Maxim rozvinul ideu o rôznych druhoch vôle - prirodzenej vôli a slobodnej vôli. Prirodzená vôľa je vlastníctvom prirodzenosti a Kristus s dvomi prirodzenými podstatami podľa neho musel mať aj dve prirodzené vôle.^[1] Vychádzal pri tom z Kristových slov v Getsemanskej záhrade: „No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!" (Lk 2, 42b) Monotheletická náuka tak zmier nepriniesla. Monofyziti, ani chalcedónski kresťania ju neuznali, ba vyvolala ešte väčší odpor sýrskych a egyptských, prevažne monofyzitských krajín voči Konštantínopolu. Miestne obyvateľstvo sklamané centrálnou vládou následne preto nekládlo prílišný odpor voči novým dobyvateľom - Arabom, v ktorých videlo osloboditeľov svojej viery od potlačovania. Po strate monofyzitských východných oblastí v prospech Arabov stratila snaha o zmier význam.^[2] Cisár Constans II. vyhláškou Typos z roku 648 zakázal ďalšie diskusie na túto tému. Maximos i rímsky pápež Martin I. nariadenie nerešpektovali a vystúpili proti náuke na rade miestnych koncilov a synod. Boli preto cisárom vyhnaní do exilu na Krym. Učenie však podporu i naďalej nenašlo, a neskôr bolo tretím konštantínopolským koncilom odsúdené a postupne začalo upadať. Snahy o obnovenie náuky mal cisár Filippikos, ktorý bol však zosadený a monotheletizmus už v Byzantskej ríši viac obnovený nebol.^[3][4] Zvyšky monotheletitickej náuky pretrvávali do roku 1182 u maronitskej cirkvi v Libanone. V roku 1182 cirkev prijala úniu s Rímom a spolu s ňou prijala aj doktrínu dvoch Kristových vôl. ^[1]

Monoenergizmus alebo monoenergetizmus^[1][2] bol kresťanský teologický, christologický smer vyvíjaný byzantskými teológmi v 30. rokoch 7. storočia ako odozva na spory monofyzitov a diafyzitov (t.j. stúpencov chalcedónskeho vyznania). Jeho hlavným protagonistom bol alexandrijský patriarcha Kyros, ktorý v roku 633 predstavil tézu hlásajúcu, že: „jediný Kristus a Syn pôsobia súčasne ako Boh a ako človek jednou theandrickou energiou“.^[2] Podľa tejto náuky mal teda Kristus dve podstaty - božskú a ľudskú, na druhú stranu mal ale jednu energiu.^[1] Tento kompromis neprijala ani jedna strana. Monofyziti v nej stále videli rozdielnosť medzi Bohom a človekom, t.j. kvázi dve podstaty a chalcedónski kresťania ju neuznali, pretože v pojme theandrická energia videli zjednotenie Krista Boha a Krista človeka v jednom (gr. theos - Boh, andros - človek). Hlavným odporcom tézy sa stal budúci jeruzalemský patriarcha Sofronios. Teória bola i napriek rozporom medzi znepriatelenými tábormi po úprave konštantínopolským patriarchom Sergiom a schválení pápežom Honoriom cisárom Herakleiom prijatá ako oficiálna náuka ríše. Spor sa jej ale vyriešiť nepodarilo a sociálno-náboženský konflikt medzi spornými stranami pokračoval. Herakleios preto v roku 638 svoj súhlas odvolal a ediktom Ekthesis vyhlásil nové učenie o jedinej vôli Ježiša Krista, tzv. monotheletizmus.^[2] Jednu vôľu (una voluntas) Krista spomínal už pápež Honorius v liste, ktorým povolil monoenergizmus.^[3] Ani monothelitský pokus o zjednotenie východných kresťanov avšak neuspel a vyvolal vo východných byzantských provinciách nepokoj a odpor k centrálnej byzantskej vláde, čo sa prejavilo v poddajnosti východných oblastí voči novým dobyvateľom - najprv Peržanom a následne moslimským Arabom.^[1] Monoenergizmus definitívne zavrhol tretí konštantínopolský koncil.

Posledná večera alebo Pánova večera je posledný pokrm, ktorý podľa kresťanského náboženstva, Ježiš zdieľal s jeho apoštolmi pred jeho ukrižovaním. Poslednú večeru si kresťania pripomínajú na Zelený štvrtok počas Veľkej noci. Okrem toho, Posledná večera poskytuje biblický základ pre eucharistiu, tiež známu aj ako Sväté prijímanie.

Večeradlo (latinsky cēnāculum, teda "Horná miestnosť") je Rímsko-katolíckou cirkvou považovaný za prvý kresťanský chrám v Jeruzaleme. Iné denominácie udeľujú toto prvenstvo Chrámu svätého Petra. Večeradlo je kresťanmi tradične považované za miesto konania Poslednej Pánovej večere v Jeruzaleme, pri ktorej Ježiš Kristus jedol s apoštolmi veľkonočného baránka pred svojím ukrižovaním. Podľa kresťanskej tradície bola táto miestnosť aj miestom zostúpenia Ducha Svätého na jedenástich apoštolov počas Turíc.

Villiers-le-Bel je mesto v severnej časti metropolitnej oblasti Paríža vo Francúzsku v departemente Val-d’Oise a regióne Île-de-France. Má asi 28 000 obyvateľov. Od centra Paríža je vzdialené 17,4 km.

Súradnice: 05^h 35^m 41^s; -05° 22′ 52″

Hamdánovci môžu byť:

František Babušek (* 5. november 1905, Bratislava – † 13. október 1954, Bratislava) bol slovenský dirigent a hudobný skladateľ.

Ing. Rastislav Doboš (* 14. september 1963) je slovenský spisovateľ.

Loft (z angl. loft = loft, podkrovie, povala, podkrovný senník a pod.) je byt, ktorý vznikol prestavbou alebo dostavbou nevyužitých priemyselných alebo skladovacích priestorov (alebo jedného ich poschodia).

Čajka orlia alebo čajka rybia^[2] (lat. Ichthyaetus ichthyaetus syn. Larus ichthyaetus) je veľmi veľký druh čajky z čeľade čajkovité. Žije v strednej Ázii, hniezdi od Krymu, v okolí Kaspického mora až po západné Mongolsko.^[1] Na Slovensku bola pozorovaná a doložená fotodokumentáciou v novembri v roku 2016 na lokalite Kamenný mlyn pri Trnave určená ako juvenil v prvom zimnom šate.^[3]. Existuje aj skoršie pozorovanie dvoch dospelých jedincov z apríla v roku 1996 na Domaši pri obci Bžany, no nebolo dostatočne dokumentované ani podané na schválenie faunistickou komisiou.^[4]

Sírovec obyčajný (Laetiporus sulphureus) je jedlá huba z čeľade práchnovčekovitých (Fomitopsidaceae).

Karanč (725,1 m n. m.^[1]) je najvyšší vrch Cerovej vrchoviny.^[2] Nachádza sa na slovensko-maďarskej hranici, čo dokladá i pôvodne strážna veža na vrchole.

Egidova chata, Egýdiova chata (podľa staršieho pravopisu), (poľ. Schronisko Idziego, nem. Egydihütte, Egydi - Schutzhhütte, Egyde - hütte, maď. Egyed - menház, Egyed - ház, Egyed - gunyhó) je dávno zaniknutá chata na brehu Zeleného plesa vo Vysokých Tatrách.

Egid Lehotský (Lehotzky de Király-Lehota) (* 26. apríl 1822, Brezno – † 31. október 1894, Brezno) bol verejný činiteľ.

Národná ulica^[1] je ulica v centrálnej časti Banskej Bystrice.

Pomoranské vojvodstvo (od slova Pomoransko) alebo Pomorské vojvodstvo (od slova Pomorie) alebo Prímorské vojvodstvo (od slova Prímorie), poľ. Województwo pomorskie, je jedno zo 16 poľských vojvodstiev. Vzniklo v roku 1999 na území starších vojvodstiev, Gdanského, Slupského a časti Elblonského a Bydgoszczského. Vojvodstvo leží na severe Poľska. V rámci Poľska susedí s Kujavsko-pomoranským, Varmsko-mazurským, Veľkopoľským a Západopomoranským vojvodstvom.

Mária Habsburská (* 18. august 1505, Brusel, Svätá rímska ríša – † 18. november 1558, Cigales, Kastília), známa tiež ako Mária Uhorská (kvôli sobášu), Rakúska alebo Španielska (podľa rodičov), bola manželkou českého, uhorského a chorvátskeho kráľa Ľudovíta Jagelovského.

Gabriel Zerdahely de Nyitraszerdahely (Szerdahelyi, Zerdahelyi, Serdaheli) (* 16. október 1742, Nitrianska Streda  –  † 5. október 1813, Žiar nad Hronom) bol náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár.

Táto kategória má nasledovné 2 podkategórie z 2 celkom.

Rímska architektúra je etapa vývoja antickej architektúry od polovice 8. stor. pred Kr. do druhej polovice 5. storočia na území Rímskej ríše.

Tryptamín je alkaloid, ktorý sa nachádza v rôznych rastlinách, hubách i živočíchoch. Obsahuje štruktúru indolového kruhu a je chemicky príbuzný aminokyseline tryptofán. Tryptamín sa nachádza v stopových množstvách v mozgu cicavcov a existujú hypotézy o roli tryptamínu ako neuromodulátoru alebo neurotransmiteru.^[1] Tryptamín predstavuje funkčnú skupinu látok, ktoré sú od tryptamínu odvodené, patrí tam napríklad sérotonín, melatonín, ale aj halucinogény ako psilocybín alebo dimetyltryptamín.^[2]

Pretláčanie je vysokoproduktívna metóda obrábania materiálov, používaná v sériovej a hromadnej výrobe. Pomocou tejto metódy možno zhotoviť presné vnútorné a vonkajšie rotačné alebo tvarové plochy. Táto metóda spolu s preťahovaním nahrádza v mnohých prípadoch obrážanie, frézovanie a vyvrtávanie.

Bacuľkovité (Bradybaenidae) sú čeľaď slimákov, radu pľúcnatých ulitníkov. Ulita je ± guľovitá, stredne veľká (17 – 20 mm), medovohnedá, polopriehľadná, s dosť veľkou vtlačenou píšťalou.

Madona Pesarovcov (tal. Pala Pesaro, aj Madonna di Ca Pesaro) je názov veľkorozmerného plátna talianskeho renesančného umelca Tiziana z rokov 1519 - 1526.

Svetová kvalifikácia vo volejbale žien na LOH 2016 bola svetová kvalifikácia vo volejbale žien na Letné olympijské hry 2016, ktorú organizuje Medzinárodná volejbalová federácia (FIVB). Konala sa v 2 dejiskách: v Tokiu, v Japonsku a v San Juane, Portoriku v dňoch od 14. – 22. mája 2016. Zúčastnilo sa jej 12 tímov, ktoré súťažia o 4 postupové miesta.^[1] Keďže šlo zároveň aj o Ázijskú kvalifikáciu na LOH 2016, nezávisle na priamych kvalifikantov postupilo aj najlepšie ázijské družstvo.^[1][2] Zápasy sa odohrali v aréne Tokyo Metropolitan Gymnasium^[3] a Roberto Clemente Coliseum.^[4]

Angelika Slamová (* 19. jún 1994, Dunajská Streda, Slovensko) je slovenská profesionálna basketbalistka. V súčasnosti hrá za tím Arka Gdyňa v poľskej extralige BLK a za slovenskú reprezentáciu.^[2]

Viliam I. (Willem Frederik Prins van Oranje-Nassau, * 24. august 1772, Haag, Holandsko – † 12. december 1843, Berlín, Nemecko) bol v rokoch 1815 – 1840 kráľ Holandska, luxemburský veľkovojvoda a Limburský vojvoda, v rokoch 1806 – 1815 bol holandský miestodržiteľ v exile z dynastie Oranžsko-nasavskej.

Ján XIII., vlastným menom Giovanni Crescenzi bol 133. pápežom katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát trval od 1. októbra 965 až do jeho smrti 6. septembra 972.