Makov
obec
Makov - hlavná cesta
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Čadca
Región	Kysuce
Vodný tok	Kysuca
Nadmorská výška	583 m n. m.
Súradnice	49°22′14″S 18°28′47″V / 49,370556°S 18,479722°V / 49.370556; 18.479722
Rozloha	46,05 km² (4 605 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 678 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	36,44 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1720
Starosta	Stanislav Gašparík[3] (nezávislý)
PSČ	023 56
ŠÚJ	509299
EČV (do r. 2022)	CA
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa obecného úradu	Makov 60
E-mailová adresa	makov@makov.sk
Telefón	4364220, 0915/535262
Fax	4364220
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Makov, Čadca District
Webová stránka: Makov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Makov je obec na Slovensku v okrese Čadca.

Dejiny

Obec vznikla v roku 1895 odčlenením od Vysokej nad Kysucou^[4], ale už v roku 1720 bola datovaná osada Viszoka – Makov, ktorá sa začala formovať na prelome 17. a 18. storočia.^[5] V obci je rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1803. Počas druhej sv. vojny bola osada Greguše vypálená.

Erb obce

Obec je rozdelená na štyri časti, ktoré sa napájajú na ústredie. Podľa toho má obec aj erb na ktorom je zobrazený zlatý brest so štyrmi koreňmi. Korene predstavujú časti Makova: Čierne, Potok, Kopanice, Trojačka a koruna brestu symbolizuje ústredie obce. Brest je vyobrazený v modrom štíte.

Poloha

Makov sa nachádza v juhozápadnej časti okresu Čadca, v údolí rieky Kysuca. Centrum obce sa nachádza na západnom okraji Hornokysuckého podolia, ktoré obklopujú zo severu Zadné vrchy (podcelok Turzovskej vrchoviny) a z juhu Javornícka hornatina (časť Javorníkov).^[6] Celá obec leží v CHKO Kysuce.

Najbližšie väčšie mestá sú Bytča (približne 20 km južne), Čadca (pribižne 25 km východne) a Rožnov pod Radhoštěm (približne 25 km severozápadne).

Vďaka svojej veľkej rozlohe susedí obec s pomerne veľkým počtom ďalších obcí. Na severe a východe susedí s Vysokou nad Kysucou, na juhovýchode s Veľkým Rovným, na juhu s Kolárovicami a Petrovicami, na juhozápade so Štiavnikom, Papradnom, Hornou Marikovou a Karolinkou, na západe s Velkými Karlovicami a na severozápade s Bílou (posledné tri obce v Česku).

Doprava

Obcou prechádza európska cesta 442 v trase cesty I/10 v trase Bumbálka (česká I/35) – Bytča, ktorú v obci križuje cesta II/487, ktorá sa pripája zo smeru Vsetín a Velké Karlovice a pokračuje smerom do Čadce. Do obce vedie Železničná trať Čadca – Makov patriaca ŽSR. Osobnú dopravu prevadzkuje dopravca Železničná spoločnosť Slovensko. Miestny autobusový dopravca je SAD Žilina.

Turistika

V Makove sa nachádzajú lyžiarske strediská s názvom SKI Makov (v časti Čierne) a Kasárne Javorníky (v lokalite Kasárne) a nachádzajú sa tu aj cyklistické a turistické trasy. V časti Kopanice (osada u Papají) rastie chránený päťstoročný brest hrabolistý, najstarší a najmohutnejší v strednej Európe.^[7] V časti Trojačka rastú najstaršie lipy. V časti Kopanice, v prírodnej rezervácii Hričovec sa nachádza prameň rieky Kysuca.^[8] Na juhozápadnom okraji územia obce leží vrch Veľký Javorník, najvyšší vrchol Javorníkov.

Osobnosti

• Ladislav Marschalko – učiteľ, organista, kronikár, nar. 16. 4. 1915
• Ján Gotčár (Gočár) (1823 – 1883) – významne prispel k zmene školského systému v Uhorsku, bol významný národovec, publicista a spoluzakladateľ Matice slovenskej, narodil sa v Makove a zomrel v Rači
• Pavol Bilík – počas vypuknutia SNP pôsobil v Starom Smokovci ako príslušník finančnej stráže. Dňa 7. septembra 1944 padol do zajatia a o deň neskôr bol fašistami v Kežmarku popravený. V tej dobe mal len 28 rokov. Jeho meno nesie chata vo Vysokých Tatrách. Na jeho počesť sa v obci každoročne koná memoriál.
• Milan Greguš –  v roku 1962 sa stal prvým slovenským absolventom odboru "reštaurovanie umelecko-historických" pamiatok na VŠMU v Bratislave.
• Rudolf Mater – (1857 - 1930) bol prvým richtárom v Makove

Ocenenia

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[9] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.^[10][11]

Referencie