A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
O rovnomennom okrese pozri Liptovský Mikuláš (okres).| Liptovský Mikuláš | |
| mesto | |
 Centrum mesta, v pozadí Západné Tatry
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Región | Liptov |
| Vodný tok | Váh |
| Nadmorská výška | 577 m n. m. |
| Súradnice | 49°05′03″S 19°36′08″V / 49,084167°S 19,602222°V |
| Rozloha | 70,11 km² (7 011 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 30 040 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 428,47 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1286 |
| Primátor | Ján Blcháč[3] (HLAS-SD, SMER-SD) |
| PSČ | 031 01 |
| ŠÚJ | 510262 |
| EČV (do r. 2022) | LM |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Štúrova 1989/41 031 42 Liptovský Mikuláš |
| E-mailová adresa | lmikulas@mikulas.sk |
| Telefón | 044 / 556 51 11 |
| Fax | 044 / 562 13 96 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Liptovský Mikuláš | |
| Webová stránka: liptovskymikulas.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Liptovský Mikuláš (v minulosti do roku 1952 slov. Liptovský Svätý Mikuláš; nem. Liptau-Sankt-Nikolaus, poľ. Liptowski Mikułasz, maď. Liptószentmiklós) je okresné mesto na severe Slovenska, centrum stredného Liptova (centrom dolného Liptova je Ružomberok a centrom horného Liptova je Liptovský Hrádok).
Polohopis
Mesto Liptovský Mikuláš leží v centrálnej časti geomorfologického podcelku Liptovská kotlina a je obklopené pohoriami Západné Tatry na severe, Nízke Tatry na juhu a Chočské vrchy na severozápade. Mesto sa rozprestiera prevažne na pravom brehu rieky Váh, priamo pri jeho vtoku do vodnej nádrže Liptovská Mara. Mesto je rozložené v rovnobežkovom smere (východ – západ), centrum mesta leží v nadmorskej výške 577 m n. m. (je teda 10. najvyššie položeným mestom na Slovensku). Je sídlom okresu Liptovský Mikuláš, prirodzeným centrom regiónu stredný Liptov a zároveň najľudnatejším sídlom Liptova. Z hľadiska počtu obyvateľov je na 21. mieste medzi mestami na Slovensku (r. 2016), kým z hľadiska hustoty zaľudnenia na 47. mieste (448,74 obyv./km²).
Katastrálne územie
Katastrálne územie mesta zaberá plochu 6 996 800 m² a je súborom jedenástich katastrálnych území: Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo, Liptovská Ondrašová, Liptovský Mikuláš, Okoličné, Palúdzka, Ploštín, Ráztoky a Svätý Štefan. Medzi mestami Slovenska mu z hľadiska veľkosti katastrálneho územia patrí 28. miesto.
Katastrálne územie Benice v západnej časti mesta zaberá mestské časti Benice, Andice a tiež katastrálne územie zaniknutej osady Čemice. Katastrálne územie Ráztoky v severozápadnej časti mesta je územím zaniknutej rovnomennej obce a v súčasnosti sa tu nachádza Aquapark Tatralandia. Katastrálne územie Liptovská Ondrašová tiež v severozápadnej časti mesta zahŕňa rovnomennú mestskú časť a od katastrálneho územia južnejšie ležiacej Palúdzky ho oddeľuje rieka Váh. Katastrálne územie vlastného mesta Liptovský Mikuláš sa nachádza v centrálnej časti celého územia a zahŕňa obvody Staré mesto a Nábrežie. Južnejšie ležia tri katastrálne územia mestských častí Iľanovo (pričom katastrálne územie vytvára úzky klin smerujúci ďaleko na juh do Nízkych Tatier), susedného Ploštína a tiež Demänovej. V juhozápadnej časti územia mesta sa nachádza katastrálne územie bývalej obce Bodice. Napokon vo východnej časti mesta leží katastrálne územie Okoličné, na území ktorého ležia mestské časti Okoličné, Stošice, Vitálišovce a taktiež sídlisko Podbreziny. Súčasťou mesta je aj katastrálne územie Svätý Štefan (vzniklo oddelením z katastrálneho územia Okoličné, v minulosti označované ako Okoličné II), ktoré však územne nesúvisí so zvyškom územia a je obklopené katastrálnymi územiami obcí Smrečany, Žiar, Veterná Poruba, Liptovský Ondrej, Konská a Jamník. Okrem týchto obcí susedí mesto ešte s katastrálnym územím 9 obcí: Trstené, Bobrovec, Liptovský Trnovec, Galovany, Svätý Kríž, Pavčina Lehota, Demänovská Dolina, Závažná Poruba, Beňadiková a Liptovský Ján.
Vodné toky
- Územím mesta preteká rieka Váh, ktorá sa na západnom okraji intravilánu vlieva do vodnej nádrže Liptovská Mara. V meste postupne priberá viaceré prítoky:
- Stošianka (P) s prítokom Brôdok
- Okoličnianka (P)
- Smrečianka (P)
- Iľanovianka (Ľ) s prítokom Lažtek
- Ploštínka (Ľ)
- Demänovka (Ľ).
- Okrem toho ústia do Liptovskej Mary ďalšie prítoky:
- Jalovčanka (P) s prítokmi Ondrašovianka a Mútnik
- Benický jarok (Ľ)
- Andický potok (Ľ)
Vodné plochy
Najväčšou vodnou plochou v meste je Liptovská Mara, ktorej východná časť je súčasťou katastrálneho územia mesta. Na brehu priehrady, medzi priehradou a železničnou traťou, sa nachádzajú tri štrkoviská, dve západne od Palúdzky a jedno severne od Beníc. Okrem toho tesne za východnou katastrálnou hranicou, južne od Stošíc na pravom brehu Váhu, ležia dva rybníky, ktoré sú hojne využívané obyvateľmi východnej časti mesta v lete (rybolov) i v zime (korčuľovanie).
Časti mesta
Podľa štatútu mesta je Liptovský Mikuláš tvorený 16 mestskými časťami:[4] Andice, Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo, Liptovská Ondrašová, Vrbica-Nábrežie, Okoličné, Palúdzka, Ploštín, Podbreziny, Ráztoky, Staré Mesto, Stošice, Svätý Štefan, Vitálišovce. Podľa ÚGK SR je Liptovský Mikuláš tvorený 12 časťami mesta[5]: Andice, Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo, Liptovský Mikuláš, Palúdzka, Liptovská Ondrašová, Okoličné, Stošice, Vitálišovce, Ploštín
V Liptovskom Mikuláši existujú nasledujúce menšie územia:
- Sídliská: 4. apríla, Dr. A. Stodolu, Podbreziny, Vrbica-sever, Palúdzka
- Ostatné časti: Červienec, Diel, Háje, Hriadky, Malá Kolónia, Nádražie, Sever, Veľká Kolónia, Vrbica
- Osady: Hlboké, Hôrky-Hložné, Luhy, Mútnik, Pod Jablonkou-Roveň, Zámostie
| Mestská časť | Trvalý pobyt | Prechodný pobyt | |
|---|---|---|---|
| Podbreziny | 7 564 | 25,0% | 143 |
| Vrbica - Nábrežie | 7 392 | 24,4% | 105 |
| Staré Mesto | 5 594 | 18,5% | 105 |
| Palúdzka | 3 531 | 11,7% | 51 |
| Liptovská Ondrašová | 1 623 | 5,4% | 75 |
| Okoličné | 1 050 | 3,5% | 10 |
| Demänová | 889 | 2,9% | 16 |
| Ploštín | 526 | 1,7% | 8 |
| Iľanovo | 519 | 1,7% | 14 |
| Neidentifikované | 516 | 1,7% | 0 |
| Bodice | 404 | 1,3% | 12 |
| Stošice | 264 | 0,9% | 2 |
| Benice | 144 | 0,5% | 3 |
| Vitálišovce | 138 | 0,5% | 2 |
| Andice | 136 | 0,4% | 1 |
| Celkom | 30 290 | 100,0% | 547 |
Zdroj: Evidencia MsÚ Liptovský Mikuláš k 30. 6. 2022
Dejiny
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1286. Mesto nesie názov po svojom patrónovi svätom Mikulášovi. Mesto vtedy tvoril len rímskokatolícky kostol a pár domov okolo neho. V prvej polovici 14. storočia mal Liptovský Mikuláš významné obchodné postavenie, od roku 1424 mal výsadu organizovať trhy dvakrát ročne. Od roku 1677, kedy sa mesto stalo aj sídlom okresu, bol sídlom Liptovskej stolice, neskôr župy. V meste zasadali okresné stretnutia a súdy. V roku 1713 tu bol odsúdený a popravený legendárny slovenský zbojník Juraj Jánošík. V roku 1848 tu boli podpísané tzv. Žiadosti slovenského národa. 1. mája 1918 sa tu uskutočnila v budove Čierneho orla robotnícka manifestácia. V roku 1923 bolo k vtedajšiemu Liptovskému Svätému Mikulášu pripojené susedné mestečko Vrbica, ktoré s ním už úplne územne splynulo. Cez druhú svetovú vojnu bolo mesto počas bojov na začiatku roku 1945 zhnité v priebehu tzv. bitky o Liptovský Mikuláš. V 60. a 70. rokoch sa súčasťou mesta stali ďalšie dovtedy samostatné obce.
Obyvateľstvo
V meste žijú prevažne obyvatelia slovenskej národnosti. Počet príslušníkov iných národnostných menšín je veľmi nízky. Po náboženskej stránke majú veľké zastúpenie príslušníci evanjelickej cirkvi a. v. Mesto bolo dôležitým centrom protestantizmu na severnom Slovensku a rekatolizácia v tomto regióne nebola veľmi úspešná. Preto je aj dnes okolie Liptovského Mikuláša charakteristické početným zastúpením evanjelikov a. v. V súčasnosti sa dominantným vierovyznaním stáva katolícke.
Národnostné a jazykové zloženie obyvateľstva
Sčítanie 2021
Národnostné zloženie (v %):