A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Julius Andreas Hefty | |
pedagóg, novinár, horolezec | |
Narodenie | 14. február 1888 Bratislava, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 3. december 1957 (69 rokov) Budapešť, Maďarsko |
Národnosť | švajčiarska |
Profesia | novinár |
Julius Andreas Hefty (Gyula Andor Hefty, Július Andrej Hefty), (* 14. február 1888, Bratislava, Slovensko – † 3. december 1957, Budapešť, Maďarsko) bol pedagóg, novinár, publicista, horolezec, propagátor Vysokých Tatier, ktorý pôsobil v Kežmarku.
Životopis
Pochádzal zo 16 detí. Bol z nich najstarší. Jeho otec Dr. Friedrich Hefty, ktorý v čase jeho narodenia pracoval v Bratislave, bol profesorom na Technickej univerzite, pochádzal zo Švajčiarska. Jeho matkou bola Mária rodená Peterdyová. Hefty študoval v Bratislave a na univerzite v Budapešti. Bol členom budapeštianskeho akademického turistického spolku BETE (Budapesti Egyetemi Turista Egyesület). Od roku 1909 bol jeho tajomníkom a od roku 1913 jeho hlavným tajomníkom.
Okolo roku 1911 sa prisťahoval do Kežmarku. Tu pôsobil ako učiteľ dejepisu na obchodnej škole. Spolu s Ottom Brucknerom sa zapojil do zimných športov ako učiteľ lyžovania. Hefty sa stal vynikajúcim horolezcom. V rokoch 1908 – 1923 uskutočnil vo Vysokých Tatrách vyše 40 zimných výstupov. Túry podnikal najmä s Alfredom Groszom, Ľudovítom Rokfalusym, Gyulom Komarnickým. So spolulezcom Gyulom Komarnickym urobil prvovýstup severnou stenou Malého Kežmarského štítu). Bolo to 18. decembra 1912. Vtedy sa začala písať horolezecká história štítu. Hefty a jeho priatelia urobili prvovýstup severozápadnou stenou na Kriváň a v roku 1913 s Gyulom Komarnickym prvý zimný výstup severným hrebeňom od Gerlachovského sedla na Gerlachovský štít. Vo Vysokých Tatrách je po ňom pomenovaný žľab v južnej stene Jahňacieho štítu, ktorý spolu s nimi vyliezol v roku 1911. Bol jedným z najlepších odborníkov na oblasť Belianskych Tatier. Pre turistov organizoval lyžiarsky výcvik, cvičil horských vodcov. Bol funkcionárom Karpatského spolku (Karpathenverein) a v rokoch 1920 – 1937 jeho hlavným tajomníkom.
V rokoch 1916 – 1919 bol zodpovedným redaktorom týždenníka Karpathen Post (Karpatská pošta). Vydával ročenky Karpatského spolku (Karpathen-jahrbuch). Bol redaktorom časopisu Turistaság és Alpinizmus (Turistika a Alpinizmus) (1918 – 1923) i jeho pokračovateľa Turistik, Alpinismus, Wintersport (Turistika, Aplinizmus, Zimné športy) (1924 – 1933). Článkami propagoval turistiku, horolezectvo a zimné športy. Napísal vyše 25 prác na tieto témy. Bol autorom i spoluautorom turistických a lyžiarskych sprievodcov, publikácii o kúpeľníctve a cestovnom ruchu. Spolupracoval na vydaní mapy Vysokých Tatier, vydal horolezecký slovník. V rokoch 1924 – 1939 bol inšpektorom ev. cirkevného zboru Unterschwaben (dnes Červený Kláštor).
Po prvej svetovej vojne sa v novinách Karpathen Post usiloval o vytvorenie samostatnej Spišskej republiky, ktorá mala byť vyhlásená 6. decembra 1918. Gyula Hefty v októbri 1918 v liste maďarskej vláde vyjadril stanovisko spišských Nemcov, v ktorom okrem iného uviedol, že ak by sa nepodarilo udržať Spišskú župu v rámci Uhorska, spišskí Nemci na základe sebaurčovacieho práva vytvoria osobitný nemecký Spiš, a tak sa priklonia k Uhorsku, lebo vraj nikto nemôže od nich žiadať, aby sa kvôli slovenským roľníkom a sluhom, ktorí majú v rodinách osem až desať detí, zatiaľ čo Nemci a Maďari jedno až dve, oni stali Slovákmi. Julius Hefty sa 7. decembra 1918 stretol v Budapešti s Milanom Hodžom, ktorý vtedy reprezentoval česko-slovenský štát v Maďarsku. Opýtal sa ho aké by bolo postavenie Nemcov a Maďarov v Československu. Hodža mu vysvetlil, že ústava nového štátu zaručí práva každému národu v ňom žijúcemu, ale, že úradným jazykom bude čeština a slovenčina, a okrem iného v školách sa bude od piateho ročníka vyučovať v slovenskom a českom jazyku. Po tomto rozhovore, ktorý Hefty reprodukoval spišským Nemcom a Maďarom, posilnilo sa ich odhodlanie vytvoriť Spišskú republiku, v ktorej by spišskí Nemci a Maďari mali rozhodujúce úlohy. [1] Keď Kežmarok obsadila čs. armáda prepustili ho zo školy a 20. februára 1920 zatkli. Bol väznený v Košiciach, Ilave a v Bratislave. Keď ho prepustili býval v Tatranskej Polianke. Ani tu neustal v propagátorskej činnosti. Veľa cestoval po Európe, aby svojimi prednáškami prilákal do Tatier a na Spiš turistov. V roku 1928 ho úrady zbavili štátneho občianstva, ale až pred druhou svetovou vojnou, okolo roku 1938, sa presťahoval do Budapešti, kde zomrel a je pochovaný.[2][3][4][5]
Publicistika
- Lyžiarsky sprievodca po Belianskych Tatrách (1912)
- Lyžiarsky sprievodca po Vysokých Tatrách (1912)
- Lyžiarsky sprievodca pre Štrbské Pleso (1914)
- Smernice pre výučbu lyžovania (1917)
- Podrobný sprievodca po Vysokých Tatrách (1922)
- Krátky sprievodca po Vysokých Tatrách (1934)
- Veľký sprievodca zimných športov severného Maďarska a Sedmohradska (1943)
- Vyšné Ružbachy ( 1930)
- Gerlachov ( 1932)
- Kežmarský drevený kostol ( 1933)
- Sedmohradsko ( 1941)
Referencie
- ↑ POLLÁK, Miroslav; ŠVORC, Peter. Spišské exody v 20. storočí. 1.. vyd. Levoča-Bratislava : Občianske združenie Krásny Spiš a Kalligram, 2015. 257 s. ISBN 978-80-8101-883-1.
- ↑ Hefty, J.A.: Turistický denník (27.7.1914 - 16.12.1916 - rukopis)
- ↑ Hochberger, Ernst: Die Namen der Hohe Tatra in vier Sprachen - Herkunf und Bedeutung, Karpatendeutches Kulturwerk Slowakai, Karlsruhe, 2007
- ↑ Rainer, Rudolf, P.SDS - Ulreich, Eduard: Karpathendeutches Biographisches Lexikon, Stuttgart, 1988, s.125
- ↑ Slovenský biografický slovník, Matica slovenská, 1987, s.308
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 36 – evanjelická farnosť; pokrstený ako Gyula Fridrik Andor Heste
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk