Schistosoma
Schistosoma mansoni, dospelé jedince.
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia Atrochozoa Kmeň (phylum) ploskavce (Plathelminthes) Podkmeň (subphylum) Cercomeromorpha Trieda (classis) motolice (Trematoda) Rad (ordo) Diplostomida Čeľaď (familia) Schistosomatidae Rod (genus) Schistosoma
Vedecký názov
Schistosoma Weinland, 1858
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Schistosoma je rod parazitických motolíc známych aj ako krvné motolice^[1]. U človeka spôsobujú schistozomózu, ktorú považuje Svetová zdravotnícka organizácia za druhé socioekonomicky najničivejšie parazitické ochorenie (po malárii) so stovkami miliónov infikovaných po celom svete.^[2][3]

Dospelé jedince parazitujú na krvných kapilárach buď v mezentérii alebo plexe močového mechúra, v závislosti od infikujúceho druhu. Medzi motolicami a ploskavcami sú jedinečné v tom, že sú to gonochoristy s výrazným sexuálnym dimorfizmom medzi samcami a samicami. Samica môže vyprodukovať denne až tisíc vajíčok, ktoré sa uvoľňujú močom alebo výkalmi (podľa infikujúceho druhu) a tieto potom infikujú sladkú vodu. Vajíčko sa vo vode vyvinie na larvu. Larva (miracídium) potom musí prejsť cez medzihostiteľa, slimáka. V slimákovi prejde viacerými larválnymi štádiami. Až ďalšie larválne štádium (furkocerkária) môže infikovať cicavce priamym preniknutím cez kožu, kde sa potom zmení na schistosomulu. Následne larva migruje v tele hostiteľa a o mesiac dospieva. Prežívajú 3 až 7 rokov, zriedkavo dlhšie.^[1]

Dospelé jedince zdieľajú všetky základné znaky radu Digenea. Majú základnú bilaterálnu symetriu, ústne a ventrálne prísavky, pokrytie tela syncytiálnou epidermou, uzavretú tráviacu sústavu pozostávajúcu z úst, pažeráka a bifurkačného slepého čreva; oblasť medzi tegumentom a tráviacou sústavou vyplnená voľnou sieťou mezodermových buniek a vylučovacím alebo osmoregulačným systémom založeným na plamienkových bunkách. Dospelé červy bývajú dlhé 10 – 20 mm (0,39–0,79 palca) a používajú globíny z hemoglobínu hostiteľa pre svoju vlastnú obehovú sústavu.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa vyskytujú v týchto oblastiach (január 2017, v abecednom poradí): Afrika, Brazília, Kambodža, Karibik, Čína, Korzika, Indonézia, Laos, Stredný východ, Filipíny, Surinam a Venezuela.^[4] Od roku 1965 sa v Európe nevyskytli žiadne prípady, až kým nedošlo v roku 2013 k prepuknutiu ochorenia na Korzike.^[5]

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schistosoma na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Schistosoma