Fototropizmus alebo heliotropizmus (v najširšom zmysle) je tropizmus v závislosti od svetla. Presnejšie ide o ohyb (pohyb) orgánov alebo buniek zakorenených rastlín v závislosti od smeru dopadajúceho svetla, a to prostredníctvom diferenciálneho rastu (t.j. nerovnomerného rastu jednotlivých častí rastliny) alebo prostredníctvom turgorových reakcií protiľahlých bokov orgánov. „Opakom“ fototropizmu je jednak fototaxia (pohyb voľne pohyblivých organizmov, vrátane nezakorenených rastlín - napr. rias -, podľa svetla ) a jednak fotonastia (nastia v dôsledku svetla, teda pohyb rastlín vyvolaný svetlom, ale nezávislý od smeru dopadu tohto svetla)^[1][2][3][4]

Rozlišuje sa^[5][2]:

• pozitívny fototropizmus = ohyb smerom k zdroju svetla; príklady: koleoptily tráv, stonky mnohých vyšších rastlín, plodnice húb z rodu hnojník
• negatívny fototropizmus = ohyb smerom preč od zdroja svetla; príklad: korene niektorých rastlín, hypokotyl imela
• transverzálny fototropizmus = ohyb šikmo alebo kolmo na dopadajúce svetlo; príklad: listy mnohých rastlín

Tradične bol fototropizmus vnímaný ako jednoduchá či lineárna fyziologická reakcia. Ukazuje sa však, že fototropizmus je skôr komplexná biologická reakcia, ktorá zahŕňa interakciu viacerých fotoreceptorov, viacerých hormónov a viacerých signalizačných ciest, ktoré sú spolu príčinou diferenciálneho rastu rastliny.^[6]

Referencie