Cisársky palác Schönbrunn medzi rokmi 1758 a 1761.

Schönbrunnský mier (Schönbrunnská alebo Viedenská zmluva), bol podpísaný medzi Francúzskom a Rakúskom v zámku Schönbrunn pri Viedni 14. októbra 1809. Zmluva ukončila vojnu piatej koalície počas napoleonských vojen po Rakúskej porážke v rozhodujúcej bitke pri Wagrame.

Predohra

Počas Španielskej vojny za nezávislosť a španielskej obrany proti Napoleonovi sa Rakúsko pokúsilo zvrátiť Bratislavský mier (r. 1805) vyvolávaním povstaní na francúzsky okupovaných územiach strednej Európy (hlavne Tirolské Povstanie proti Napoleonovým Bavorským spojencom).

Tieto pokusy nakoniec zlyhali po obsadení Viedne francúzskou armádou v máji 1809. Rakúšania ich pod vedením Arcivojvodu Karola dokázali odraziť v bitke pri Asperne (21. – 22. mája). Napoleon však svoje sily stiahol a o niekoľko týždňov zdevastoval Karolovu armádu v Bitke pri Wagrame. Arcivojvoda musel 12. júla podpísať Znaimské prímerie.

V októbri nahradil rakúskeho ministra zahraničných vecí Johanna Philippa Stadiona Klemens von Metternich.

Mapa Rakúskeho cisárstva zobrazujúca územné straty po Schönbrunnskom mieri.

Francúzsko uvalilo tvrdé mierové podmienky: Rakúsko muselo postúpiť Salzburské vojvodstvo Bavorsku a stratilo prístup k Jadranskému moru tým, že muselo vzdať prímorské územia Gorizia a Gradisca a o mesto Terst, spolu s Kraňskom, Istriou, "Horným" Korutánskom, Východným Tirolskom a chorvátskymi územiami juhozápadne od rieky Sávy Francúzskej ríši. Západná Halič bola postúpená Varšavskému kniežatstvu a okres Ternopiľ Ruskej ríši.

Rakúsko muselo uznať Napoleonove vydobyté územie z iných národov, ako aj vládu jeho brata Jozefa I. Bonaparta ako španielskeho kráľa. Rakúsko tiež vyplatilo Francúzsku veľké vojenské reparácie a rakúska armáda mala byť zredukovaná na 150 000 mužov – sľub, ktorý nebol splnený. Pevnosť Schlossberg, ktorého posádka odolávala francúzskym okupačným silám, bola z veľkej časti zbúraná.

Rakúsko tiež muselo prijať Napoleonovu kontinentálnu blokádu, keďže Británia bola ešte stále vo vojne s Francúzskom.

Aj keď bolo značne oslabené, Rakúsko zostalo európskou veľmocou. Cisár František II. sa zblížil s Francúzmi tým, že v roku 1810 oženil svoju dcéru Máriu Lujzu s Napoleonom. V dôsledku Metternichovej zmeny politiky sa rakúske sily pripojili k francúzskej invázii do Ruska v roku 1812.

Pokus o atentát

Staps je vypočúvaný Napoleonom a jeho lekárom Jeanom-Nicolasom Corvisartom, vyobrazenie z roku 1866

Počas rokovaní v Schönbrunne Napoleon len o vlások unikol atentátu. Dňa 12. októbra, krátko pred podpísaním zmluvy, cisár opustil palác s veľkým sprievodom, aby sledoval vojenskú prehliadku. Sedemnásťročný Friedrich Staps, syn luteránskeho farára, prišiel do Viedne a požiadal o audienciu, aby predložil petíciu. Odmietol ho cisárov pobočník generál Jean Rapp, ktorý krátko nato spozoroval ako sa na nádvorí Staps tlačí cez dav k Napoleonovi, dal ho teda zatknúť.

Staps mal vo svojom kabáte veľký kuchynský nôž ukrytý v petičných papieroch. Pri vypočúvaní úprimne prezradil svoje plány zabiť cisára a nazval ho nešťastím svojej krajiny. Napoleon sa ho opýtal, či by sa mu Staps poďakoval, ak by dostal milosť, na čo Staps odpovedal: „Aj tak by som ťa zabil“.

Napoleon opustil Viedeň 16. októbra a nasledujúci deň Stapsa zastrelili württemberskí strelci pred palácom. Pri tejto poprave vraj kričal: „Nech žije sloboda! Nech žije Nemecko!“ Napoleon, ohromený a obávajúci sa väčšieho sprisahania, svojmu policajnému ministrovi Josephovi Fouchému nariadil, aby incident utajil.

Čoskoro po nemeckej kampani v roku 1813 sa Staps začal považovať za mučeníka narastajúceho nemeckého nacionalizmu. Bol dokonca námetom básne Christiana Friedricha Hebbela a hry Waltera von Mola.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Treaty of Schönbrunn na anglickej Wikipédii.