Aachenský mier z roku 1668 zobrazený na strope Zrkadlovej siene Zámku Versailles (Charles Le Brun)

Aachenský mier z roku 1668 alebo prvý aachenský mier^{[pozn 1]} bola mierová zmluva medzi Francúzskom a Španielskom uzavretá na kongrese 2. mája 1668 v Aachene, ktorou sa skončila devolučná vojna. K jej ukončeniu sa francúzsky kráľ Ľudovít XIV. rozhodol po tom, čo Anglicko, Švédsko a Nizozemsko sformovali Trojitú alianciu namierenú proti Francúzsku, ktorej vojská síce do boja nezasiahli, ale pôsobili ako dostatočná hrozba. Mierom bolo Francúzsku umožnené ponechať si takmer všetky dobyté územia v Španielskom Nizozemsku, ale zároveň muselo Španielsku prinavrátiť provinciu Franche-Comté spolu s mestom Cambrai.

Historický kontext

Bližšie informácie v hlavnom článku: Devolučná vojna

Po smrti kardinála Mazarina (9. marec 1661) začal kráľ Ľudovít XIV. vládnuť samostatne. Vo vtedajšom vnímaní kráľa zohrávala podstatnú úlohu jeho reputácia resp. sláva (franc. gloire), ktorú mohol získať len tým, že by sa presadil ako vojvodca a dobyvateľ. Ľudovít tomu prispôsobil svoju zahraničnú politiku a v počiatočnom období sa zameral na expanziu na úkor dlhoročného protivníka Bourbonovcov, na Habsburgovcov.^[3]

Na rozpútanie svojej prvej vojny Ľudovít využil ako zámienku uplatnenie tzv. devolučného práva (brabantského nástupníckeho práva) a krátko po smrti španielskeho kráľa Filipa IV. vzniesol nároky na územia v Španielskom Nizozemsku. Medzinárodná situácia priala Francúzsku. Španielsko viedlo vojnu s Portugalskom (1640 – 1668), ktorá pútala veľkú časť jeho vojenského potenciálu a viedla k uzavretiu portugalsko-francúzskej aliancie (lisabonská zmluva z 31. marca 1667).^[4] Spojencom Francúzska v portugalsko-španielskej vojne bolo Nizozemsko, ktoré malo dlhoročnú francúzsku podporu vo vojne so Španielskom^[5] a v apríli 1662 s ním sformovalo obrannú alianciu.^[6]

Ľudovít začal v roku 1665 rozširovať francúzsku armádu a pripravovať ju na vojnu so Španielskom.^[7] 24. mája 1667 francúzske vojsko vedené maršalom Turennom vpadlo do Španielskeho Nizozemska,^[5] kde narazilo len na slabý odpor španielskych posádok.^{[pozn 2]} Tie nedokázali vzdorovať početnejšej armáde, ktorá obsadzovala pohraničné posádky a pomocou novej taktiky, ktorú zaviedol Vauban, obľahla opevnenia.^[7]

K otvorenému boju nedošlo a Francúzom sa pomerne rýchlo podarilo dobyť viacero významných miest. K najvážnejšej konfrontácii došlo len pri obležení mesta Lille,^[8] ktoré trvajúc od 28. augusta do 26. septembra 1667 predstavovalo jediné vleklé obliehanie vo vojne.^[9] Zatiaľ čo Vauban na severe rýchlo zabral flámske mestá a mestečká, na juhu Turennova armáda vo februári 1668 bez väčšieho odporu obsadila Franche-Comté.^[7][10]

Úspešný francúzsky postup zalarmoval Nizozemsko, ktoré rýchlo ukončilo vojnu s Anglickom, aby preskupilo loďstvo a finančné prostriedky na obranu voči Ľudovítovým teritoriálnym ambíciám. V januári 1668 Nizozemsko, Anglicko a Švédsko sformovali Trojitú alianciu. Súhlasili s vyvinutím nátlaku na Španielsko, aby odstúpilo Francúzsku územia, ale zároveň odmietali realizáciu radikálnych teritoriálnych zmien v Španielskom Nizozemsku v Ľudovítov prospech.^[7] Vyhlásili, že si Francúzsko môže ponechať územné zisky, ale pokiaľ bude pokračovať vo vojne, aliancia vstúpi do boja po boku Španielska. Ľudovít nebol pripravený na dlhodobú vojnu proti takýmto silným protivníkom, preto s uzavretím mieru súhlasil.^[8][11]

Dôsledky

Teritoriálne zmeny:
     Francúzsko
     francúzske zisky
     Španielske Nizozemsko

Mierom bolo Francúzsku umožnené ponechať si takmer všetky dobyté územia v Španielskom Nizozemsku. Ľudovít tak získal kľúčové mestá (Oudenaarde, Tournai, Lille a i.), ktoré padli pri francúzskom obliehaní na začiatku vojny. Ľudovít musel Španielsku prinavrátiť provinciu Franche-Comté spolu s mestom Cambrai, ale bolo mu umožnené dať zbúrať opevnené obranné línie tejto provincie, čím si uvoľnil cestu pre jej budúce znovuobsadenie.^[12]

Dôsledkom devolučnej vojny bola vojna s Nizozemskom v rokoch 1672 – 1678, keďže Ľudovít XIV. pokladal zapojenie Nizozemska do konfliktu na strane Španielska za zradu.^[8]

Poznámky

1. ↑ Oficiálny názov: Mierová zmluva medzi korunami Francúzska a Španielska uzavretá v Aachene dňa 2. mája 1668 (franc. Traité de paix entre les couronnes de France et d’Espagne conclu à Aix-la-Chapelle le 2. jour de Max 1668).^[1] Kongres, na ktorom bola zmluva podpísaná sa označuje ako aachenský kongres z roku 1668 alebo prvý aachenský kongres.^[2]
2. ↑ Nizozemci na francúzsku inváziu reagovali presunmi vojska do posádok v Ostende, Bruggách (franc. Bruges) a ďalších severných mestách, čiastočne ako predsunutú obranu vlastného územia a čiastočne ako prípravu síl na prípadné teritoriálne zisky v Španielskom Nizozemsku na úkor Španielska.^[7]

Referencie

Použitá literatúra

Publikované dokumenty

• Traité de paix entre les couronnes de France et d'Espagne : Conclu à Aix-la-Chapelle le 2. jour de may 1668, Paris: Par les Imprimeurs & Libraires ordinaires du Roy, 1668, OCLC 65323238, https://books.google.sk/books?id=CeVCAQAAMAAJ 
• Davenport, Frances Gardiner, ed. (2004), „Treaty of peace, alliance, and commerce between Spain and Great Britain, concluded at Madrid, May 23, 1667, N. S. Ratification by Spain, September 21, 1667. (Ratification by Great Britain, September 11/21, 1667) : Introduction“, European Treaties bearing on the History of the United States and its Dependencies to 1648, Clark, NJ: The Lawbook Exchange, str. 94 – 99, ISBN 1584774223 

Monografie

• Lynn, John A. (2013), The Wars of Louis XIV, 1664–1714 (2. vyd.), Oxon: Routledge, ISBN 0582056292, http://books.google.sk/books?id=yy9mAgAAQBAJ 
• Lynn, John A. (2002), The French Wars 1667-1717 : The Sun King at war, Oxford: Osprey Publishing, ISBN 1841763616 
• Phillipson, Coleman (2008), Termination of War and Treaties of Peace, Clark, NJ: The Lawbook Exchange, ISBN 1584778601, http://books.google.sk/books?id=-z5HRoVEt90C 

Príspevky v monografiách

• Grant, Arthur James (1908), „The Government of Louis XIV. (1661—1715.)“, in Ward, Adolphus William; Prothero, George Walter; Leathes, Stanley, The Cambridge Modern History, Vol. V. The Age of Louis XIV, Cambridge: Cambridge University Press, str. 1 – 31 
• Hassall, Arthur (1908), „The Foreign Policy of Louis XIV. (1661—97.)“, in Ward, Adolphus William; Prothero, George Walter; Leathes, Stanley, The Cambridge Modern History, Volume V. The Age of Louis XIV, Cambridge: Cambridge University Press, str. 32 – 63, OCLC 886185583 

Heslá v encyklopédiách a slovníkoch

• Nolan, Cathal J, (2008a), „Aix-la-Chapelle, Peace of (May 2, 1668)“, Wars of the Age of Louis XIV, 1650–1715 : An Encyclopedia of Global Warfare and Civilization, Westport, CT; London: Greenwood Press, str. 2 – 3, ISBN 9780313330469 
• Nolan, Cathal J, (2008b), „Lille, sige of (August 28 – September 26, 1667)“, Wars of the Age of Louis XIV, 1650–1715 : An Encyclopedia of Global Warfare and Civilization, Westport, CT; London: Greenwood Press, str. 248, ISBN 9780313330469 
• Nolan, Cathal J, (2008c), „War of Devolution (1667–1668)“, Wars of the Age of Louis XIV, 1650–1715 : An Encyclopedia of Global Warfare and Civilization, Westport, CT; London: Greenwood Press, str. 513 – 514, ISBN 9780313330469 
• Phillips, Walter Alison (1910), „Aix-la-Chapelle, Congress of“, in Chisholm, Hugh, The Encyclopædia Britannica, Volume I A to Androphagi (11. vyd.), Cambridge; New York, NY: Cambridge University Press, str. 449 – 450, OCLC 873787653 

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aachenský mier (1668)