Tübingenská škola bol nemecký vedecko-teologický myšlienkový smer, ktorý sa v 19. storočí rozvíjal v rámci katolíckej i protestantskej teologickej fakulty Eberhard Karls Universität v Tübingene. V teológii tejto školy sa dôsledne aplikovali metódy vedeckého historického výskumu.

Katolícka tübingenská škola

Vznik katolíckej vetvy tübingenskej teologickej školy sa datuje do roku 1819. Jej hlavnými predstaviteľmi boli: Johann Sebastian von Drey (1777 – 1853), Johann Adam Möhler (1796 – 1838), Johann Baptist von Hirscher (1788 – 1865), Franz Anton Staudenmaier (1800 – 1856) alebo Johannes von Kuhn (1806 – 1887).

Napriek niektorým spoločným znakom s protestantskou školou (ako napr. uplatňovanie historicko-kritickej metódy a pod.) sa títo katolícki teológovia stavali k zakladateľovi protestantskej školy, F. Ch. Baurovi, a jeho žiakom skôr kriticky. Katolícka tübingenská škola sa preto jasne odlišuje od protestantskej tübingenskej školy. Katolícka škola, podnietená Hegelovou filozofiou, sa venovala aj problematike vzťahu Zjavenia a rozumu. Veľký dôraz kládla na úsilie o jednotu historickej a špekulatívnej teológie.

Katolícka tübingenská teologická škola sa v literatúre zvykne označiť ako Tübingenská škola.

• 

  J. S. von Drey

• 

  J. A. Möhler

• 

  J. B. von Hirscher

• 

  J. von Kuhn

Protestantská tübingenská škola

Je potrebné jasne odlišovať dve protestantské teologické školy:

Staršia tübingenská škola

Jej zakladateľom bol Gottlob Christian Storr (1746 – 1805). Charakteristickými znakmi tejto školy boli otvorená polemika s Kantovou filozofiou, osvietenstvom a racionalizmom a príklon ku biblickému supranaturalizmu. Biblia bola považovaná za Božie Zjavenie, ktoré neobsahuje nijaké vnútorné rozpory. Z toho vyplynulo, že Biblia musí byť teda základom, východiskom a bernou mincou každého teologického uvažovania.

K ďalším predstaviteľom tejto školy patrili napr.: Friedrich Gottlieb Süskind (1767 – 1829), Johann Friedrich Flatt (1759 – 1821), Carl Christian von Flatt (1772 – 1843), Ernst Gottlieb Bengel (1769 – 1826) alebo Johann Christian Friedrich Steudel (1779 –1837)

• 

  G. Ch. Storr

• 

  J. F. Flatt

• 

   J. Ch. F. Steudel

Mladšia tübingenská škola

Tzv. Mladšiu tübingenskú protestantskú teologickú školu založil v roku 1826 Ferdinand Christian Baur. Táto škola sa zaslúžila predovšetkým o rozvoj tzv. historicko-kritickej metódy, ktorú následne dôsledne aplikovala nielen v biblickom výskume, ale aj v oblasti cirkevných dejín a dejín dogiem. V protiklade k Staršej tübingenskej škole sa teda usilovala o „slobodný“, historicko-kritický, vedecko-teologický výskum, v rámci ktorého je možné aj kritické skúmanie doposiaľ nedotknuteľných dogmatických pilierov. K jej ďalším významným predstaviteľom patrili: David Friedrich Strauss (1808 – 1874), Johann Tobias Beck (1804 – 1878), Karl Reinhold von Köstlin (1819 – 1894), Albert Schwegler (1819 – 1857), Adolf Hilgenfeld (1823 – 1907) alebo Eduard Zeller (1814 – 1908).

• 

  F. Ch. Baur

• 

  D. F. Strauss

• 

  J. T. Beck

• 

  K. R. von Köstlin

• 

  E. Zeller

• 

  A. Hilgenfeld

Johann Tobias Beck však časom zavrhol Baurov špekulatívny prístup a založil vlastnú, viac biblicky orientovanú školu. Albert Schwegler sa po konflikte s krajinskými cirkevnými predstaviteľmi v roku 1841 rozhodol zanechať teológiu a začal sa venovať filológii.

Jedným z hlavných odporcov protestantskej tübingenskej školy bol nemecký orientalista a tübingenský protestantský teológ Heinrich Ewald (1803 – 1875).

Albrecht Ritschl, ktorý sa spočiatku usiloval o zmierenie „ortodoxnej“ a „liberálnej“ teológie, sa napokon od tübingenskej školy odklonil.

Anglikánsky teológ a filológ Brooke Foss Westcott okolo roku 1860 napadol Baurovu vedecko-teologickú metódu a vypracoval vlastnú metódu, charakterizovanú omnoho kritickejším posudzovaním historickej stránky skúmaných javov.

Literatúra

• BLUM, Matthias – KAMPLING, Rainer. Zwischen katholischer Aufklärung und Ultramontanismus. Neutestamentliche Exegeten der "Katholischen Tübinger Schule" im 19. Jahrhundert und ihre Bedeutung für die katholische Bibelwissenschaft (Contubernium Bd.79 ). Stuttgart: Franz Steiner Verlag, 2012. ISBN 9783515101998.
• GEISELMANN, Josef Rupert. Die katholische Tübinger Schule: ihre theologische Eigenart. Freiburg i. Br.: Herder, 1964.
• MADER, Josef. Offenbahrung als Selbstoffenbahrung Gottes: Hegels Religionsverständnis als Anstoss für ein neues Offenbahrungsverständnis in der katholischen Theologie des 19. Jahrhunderts. Berlin, Wien, Hamburg, London, Zürich, New York City: LIT Verlag, 2000. ISBN 3-8258-4309-2.
• MÜLLER, Gerhard. Theologische Realenzyklopädie: Band 35: Vernunft III – Wiederbringung aller. Berlin: Walter De Gruyter, 2003. ISBN 3-11-017781-1.
• KESSLER, Michael – FUCHS, Ottmar (ed.). Theologie als Instanz der Moderne. Beiträge und Studien zu Johann Sebastian Drey und zur Katholischen Tübinger Schule (Tübinger Studien zur Theologie und Philosophie). Tübingen: Francke A. Verlag, 2005. ISBN 9783772080753.
• KÖPF, Ulrich (ed.). Historisch-kritische Geschichtsbetrachtung: Ferdinand Christian Baur und seine Schüler. Sigmaringen: Thorbecke, 1994. ISBN 9783799532341 (dostupné online)
• WARTHMANN, Stefan. Die Katholische Tübinger Schule. Zur Geschichte ihrer Wahrnehmung (Contubernium Bd. 75). Stuttgart: Franz Steiner Verlag, 2011. ISBN 9783515098564.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tübinger Schule na nemeckej Wikipédii.