Chaosféra. Štylizovaná podoba priestorovej hviezdy, ktorej hroty smerujú do každého vrcholu kocky.^[1]

Chaos mágia je forma mágie, ktorá bola prvýkrát formulovaná vo West Yorkshire, v Anglicku, v 70. rokoch 20. storočia.^[2] Veľa praktizujúcich stúpencov tejto formy verí, že pomocou rôznych techník, často pripomínajúcich postupy západnej ceremoniálnej mágie alebo novošamanizmu, môžu zmeniť subjektívne vnímanie a aj objektívnu realitu.

História

Dejiny tohto magického smeru sa začínajú pri výtvarníkovi a mystikovi Austinovi Osmanovi Spare, ktorý sa od mladosti venoval rozvoju svojich magických ídeí. Krátky čas bol členom Crowleyho rádu Argenteum Astrum. Po čase tento rád opustil a začal sa mágii venovať samostatne.^[3] Veľká časť z jeho teórie a praxe položila základ neskoršej chaos mágie. Spare, okrem iného, vyvinul spôsob použitia sigíl a stavu gnózy, pri ktorej sa sigilá aktivujú. V súčasnosti tvorba väčšiny sigíl opakuje Spareovu techniku, ktorá zahrňuje: a) zostavovanie frázy, vyjadrujúcej magický zámer; b) vynechanie znásobených písmen a c) vytvorenie grafického znaku, skladajúceho sa z ostatných písmen frázy. Ten tvorí znak sigila. Aj keď Spare zomrel ešte skôr ako sa chaos mágia rozšírila, veľa ľudí ho považuje za jej otca.

Po Spareovej smrti mágovia ďalej pokračovali v experimentoch za hranicou tradičnej mágie. Experimentovanie bolo ovplyvnené niekoľkými faktormi, akým bol napr. určitý protipohyb (napr. hnutie hippies) v kultúre 60. a raných 70. rokov 20. storočia; rozsiahle publikovanie materiálov s tematikou mágie samotnými magickými autoritami (napr. Aleister Crowley alebo Israel Regardie); vplyv diskordianizmu a Roberta Antona Wilsona; alebo popularizovanie mágie hnutím Wicca.

V roku 1976 sa stretol Peter Carroll s Rayom Sherwinom v Deptforde. Táto udalosť sa považuje za moment zrodenia chaos mágie.^[4] O dva roky neskôr Carroll so Shrewinom založili chaosmagickú organizáciu Illuminates of Thanateros (IOT).^[2] Carrollova kniha Liber Null (1978) ďalej teoreticky rozvinula novú vetvu mágie. Toto Carrollove dielo, spolu s ďalšou jeho knihou Psychonaut (1981), sú dôležitými informačnými zdrojmi o chaos mágii. V súčasnosti chaos mágia patrí medzi najmenej početné organizované vetvy mágie.

Teória a prax

V chaos mágii je niekoľko postupov, ktoré sú pre tento druh mágie unikátne (napr. niektoré formy sigilárnej mágie). Prax je často veľmi individuálna, vyžaduje špecifické prístupy k cieľu a aj k osobnosti operatéra. Voľne si vypožičiava pojmy z rôznych filozofických a náboženských systémov vychádzajúc z názoru, že viera je len nástrojom k dosiahnutiu cieľa. Inšpiruje sa rôznymi zdrojmi, napr. science-fiction, vedecké teórie, tradičná ceremoniálna mágia, šamanizmus, východné filozofie a individuálne experimenty. Aj napriek už spomínanej značnej individuálnosti chaosmagických praktík, pracuje s chaotickými a vtipnými paradigmami, napr. uctievanie Hunduna (legendárna bytosť bez tváre spomínaná v taoizme, perzonifikácia prvotného chaosu), alebo Eris (grécka bohyňa chaosu vyskytujúca sa aj v diskordianizme).

Stav gnózy

Tento koncept predstavil Peter Carroll. Je definovaný ako špeciálny stav vedomia, ktorý je v jeho magickom systéme potrebný k práci s väčšinou magických foriem.^[1] Je to odklon od starších konceptov, ktoré uvádzajú ako zdroj magickej sily energie, duchov alebo symbolické úkony. Svojho predchodcu má v budhistickom stave samádhi, ktorý v kontexte západnej mágie spopularizoval Aleister Crowley a ďalej rozvinul Austin Osman Spare.

Stav gnózy sa dosahuje v momente, keď je myseľ sústredená na jediný bod, myšlienku alebo cieľ, a ostatné myšlienky sú potlačené. Každý, kto používa chaosmagické praktiky, si musí vypracovať svoj vlastný postup na dosiahnutie tohto stavu. Všetky tieto metódy sa zakladajú na viere, že sa jednoduchá myšlienka, resp. zámer zažije v stave gnózy a následne sa zabudne. Tak nezostane vo vedomí, ale dostane sa do podvedomia a podvedomie ju bude aplikovať prostredníctvom myšlienok, ktoré sú vedomiu neznáme. Týmto spôsobom sa obíde vedomý cenzor, ktorý inak racionálne triedi významy a myšlienky. Tak zabraňuje prieniku do podvedomia iracionálnym, absurdným alebo inak „neakceptovateľným“ informáciám, nepríbuzným bežnému stavu vedomia.

Základom gnózy je jednobodové vedomie, v ktorom dochádza k vyprázdneniu všetkých obsahov okrem objektu koncentrácie, kde má vôľa zámer a smer. Existujú tri hlavné cesty ku gnóze: a) cesta excitácie – všetko, čo stimuluje telo/myseľ, ako tanec, bubnovanie, rýchle dýchanie alebo sexuálne vzrušenie; b) cesta útlmu – všetko, čo telo/myseľ upokojuje, ako pokojná meditácia, pomalá recitácia, hypnotické prvky alebo pomalé dýchanie; c) nezaujatá prázdnosť mysle – alebo stav ne-myslenia, stav bez lipnutia, keď sa predmet túhy krátko mihne v mysli, vyprázdnenej od všetkých obsahov, a neexistuje žiadna citová pripútanosť.

Po dosiahnutí vrcholu gnóze je túha vo svojej zvolenej reprezentatívnej forme (napr. sigilum) projektovaná ďalej k svojmu cieľu alebo do prázdnoty multiverza. Potom je vyhnaná z vedomia, tzn. zabudnutá.^[5]

Posun paradigmy

Pravdepodobne najzaujímavejším prvkom v chaos mágii je koncept posunu magickej paradigmy. Termín je požičaný od filozofa Thomasa Samuela Khuna. Carroll vyvinul magickú techniku ľubovoľného menenia subjektívneho pohľadu na skutočnosť (paradigmy).^[1] Ako príklad môže poslúžiť použitie techník Edreda Thorssona (odborníka na runovú mágiu) po lovekraftovskom rituály. Magické paradigmy týchto dvoch konceptov sa od seba značne líšia. Pokiaľ mág používa jednu paradigmu, musí jej veriť do takej miery (bude momentálnou skutočnosťou), že pre neho prestanú v tomto momente existovať iné. Spôsob narábania s paradigmami si našiel miesto aj v práci ďalších magických tradíciách, ale v chaos mágii ostáva najrozvinutejším. Stúpenci moderného diskordianizmu tiež niekedy menia svoj systém viery podľa potreby.

Jedným z najčastejšie citovaných doktrín chaos mágie je veta „Nič nie je pravda a všetko je dovolené“ – citát pripisovaný Hassan-i Sabbahovi, ktorý používal aj Friedrich Nietzsche. Jej zmysel sa veľmi často nesprávne interpretuje vo svojom prvoplánovom význame, tzn. objektívna pravda nejestvuje a ľudia môžu robiť všetko čo chcú. V skutočnosti táto veta hovorí, že „neexistuje objektívna pravda mimo nášho vnímania a preto všetky veci sú pravdivé a možné.“

Viera je nástroj, ktorý sa dá použiť skôr úmyselne ako nevedome.^[6][7] Niektorí chaosmágovia si myslia, že skúšanie neobyčajných, často bizarných systémov viery, je vo svojej podstate zážitkom, ktorý má svoju cenu, a považujú flexibilitu viery za prejav schopnosti a slobody. Iní chaosmágovia sú presvedčení o nepotrebnosti viery pre fungovanie mágie.^[8]

Myšlienka, že viera je beztvará (tekutá), je populárna aj v diskordianizme.

Chaos mágia a súčasný svet

Na chaos mágii a jej prívržencoch je významný ich vzťah k svetu a odmietanie tzv. „duchovna“. Na rozdiel od tradičnej mágie, alebo od skorších smerov, chaos mágovia sú naklonení životu v spoločnosti a neboja sa do nej úplne zapadnúť. Píše o tom Jozef Karika: „... Chaos mágia je charakteristická aj tým, že pomerne veľká časť jej praktikov je kultúrne a sociálne integrovaná; a to v nepomerne väčšej miere, než povedzme praktici Thelémy, alebo religióznych systémov, akým je satanizmus. ... Väčšina vrcholných predstaviteľov chaos mágie je vo ‚svetskom rozmere‘ pomerne úspešná (Dukes, Carroll, Hine, Tegtmeier) a spoločensky včlenená, čo je v príkrom rozpore s vrcholnými predstaviteľmi napr. Thelémy (Crowley, Parsons), tradičného hermetizmu (Lévi, Lasenic, Kabelák), či viacerých ďalších magických prúdov.“^[9] A ďalej pokračuje: „... V najširšom zmysle môže mať chaos mágia s ezoterikou čosi spoločné (používanie niektorých podobných výrazov). Ale myslím si, že v jej najdôležitejších textoch je výrazná snaha dištancovať sa od všetkých ezoterických, duchovných, okultných, či newageovských prúdov. Chaos mágia tak nie je alternatíva k Theléme, Wicce, okultizme či tradičnej mágii. Chaos mágia je niečo úplne iné – prúd, ktorý vo svojich neskorších plodoch (neskorší Dukes a Carroll) celkom preťal akúkoľvek spojitosť s týmito oblasťami ľudskej duchovnej aktivity. Napríklad Dukes v knihe Dobrý, zlý, zábavný^[10] objasňuje, prečo je paradoxne práve ne-viera v mágiu základom a východiskom ním prezentovaného magického myslenia a prečo všetky systémy založené na viere v magické (Theléma, rituálna mágia atď.) v drvivej väčšine zlyhávajú a sú v reálnych dôsledkoch magicky úplne nefunkčné alebo kontraproduktívne.“^[9]

Rozporuplnosť

Konceptu chaos mágie sa vyčíta prekrývanie a prepisovanie existujúcich pojmov. Príkladom môže byť slovo „gnóza“: Okrem pôvodného významu gréckeho slova (γνῶσις, gnósis) „poznanie“, toto slovo označuje aj skupinu starovekých náboženských prúdov, nazývaných tiež gnosticizmus. Josef Veselý, český okultista a predstaviteľ tradičného magického smeru pripomína, že tento pojem sa používa na označenie spomínaného myšlienkového smeru, alebo pre pôvodný grécky termín „ktorý so spomínaným stavom práve dvakrát nesúvisí, lebo mágove ašpirácie pri chaosmagickej gnóze rozhodne nemajú gnezeologický charakter. Ide o eklatantnú ukážku nezmyselného, zbytočného, mätúceho a zavádzajúceho predefinovania pojmu, o krok historicky a etymologicky absurdný.“^[11]

Autori

Zahraniční

Domáci

Referencie a poznámky

Pozri aj

• Teória chaosu;
• Diskordianizmus;
• Chaos (Warhammer): Mágovia v hre, používajúci Chaos mágiu.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chaos magic na anglickej Wikipédii.

Literatúra

• Carroll, Peter (1987), Liber Null & Psychonaut, York Beach, Me.: S. Weiser, ISBN 0877286396 
• Carroll, Peter (1992), Liber Kaos, York Beach, Me.: S. Weiser, ISBN 0877287422 
• Carroll, Peter J. (2007), Liber Null & Psychonaut, Praha: Vodnář, ISBN 9788086226767 
• Dukes, Ramsey (2002), SSOTBME Revised: An Essay On Magic, The Mouse That Spins, ISBN 0904311082 
• Dukes, Ramsey (2002), The Good, the Bad the Funny, Mouse That Spins, ISBN 0904311104 
• Fries, Jan (1997), Seidways, Oxford: Mandrake, ISBN 1869928369 
• Hawkins, Jaq D. (1996), Understanding Chaos magic, Chieveley: Capall Bann, ISBN 1898307938 
• Hine, Phil (1995), Condensed Chaos, Tempe, Ariz.: New Falcon Publications, ISBN 9781561841172 
• Hine, Phil (2008), Prachaos, Praha: Vodnář, ISBN 9788086226880 
• Hine, Phil (1993), Prime Chaos: Adventures in Chaos Magic, Tempe, Ariz.: New Falcon Publications, ISBN 1561841374 
• Jez (2002), Chaos Magic: A brief introduction, http://www.lancs.ac.uk/~pagan/chaos.php, dost. 2009-12-31 
• Karika, Jozef (2004), „Doslov (Magie v postmoderním světě)“, Zóny stínu, Praha: Vodnář, ISBN 8086226573 
• Karika, Jozef (2007), Peter Carroll: Liber Null & Psychonaut … a dvanásť dôvodov prečo nečítať túto knihu, http://www.putnici.sk/newsread.php?newsid=5847, dost. 2009-12-31 
• Karika, Jozef (2009), Liber 767 vel Boeingus:Rough Experiments with Chaos magic, Staford: Megalithica Books, ISBN 9781905713400 
• Knowles, George (2001), Austin Osman Spare(1886-1956), http://www.controverscial.com/Austin%20Osman%20Spare.htm, dost. 2009-12-31 
• Morrison, Grant (2003), „Pop Magic!“, The Book of Lies, New York, NY: Disinformation Co., ISBN 097139427X 
• Sherwin, Ray (1978), The Book of Results, Morrisville, N.C.: Lulu Enterprises (vyd. 2005-03-23), ISBN 1411625587 
• Spare, Austin Osman (2001), Ethos: The Magical Writings of Austin Osman Spare, Thame: I-H-O Books, ISBN 9781872189284 
• Veselý, Josef (2004), Magie pro pokročilé, Praha: Vodnář, ISBN 8086226514 

Externé odkazy

• Česko-slovenská stránka ChaosSpace;
• Posvätné texty: Chaos mágia;
• Chaos mágia na Open Directory Project.