Mária Lujza Hesensko-kasselská - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Mária Lujza Hesensko-kasselská
Mária Lujza Hesensko-kasselská
landgrófka hesensko-kasselská a princezná oranžská
Mária Lujza Hesensko-kasselská
Narodenie7. február 1688
Kassel, Nemecko
Úmrtie9. apríl 1765 (77 rokov)
Leeuwarden, Holandsko
RodičiaKarol I. Hesensko-kasselský, Mária Amália Kurónska
ManželJán Viliam Friso
Deti6
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mária Lujza Hesensko-kasselská

Mária Lujza Hesensko-kasselská (* 7. február 1688, Kassel, Nemecko – † 9. apríl 1765, Leeuwarden, Holandsko) bola rodená landgrófka hesensko-kasselská a ako manželka Jána Viliama Frisa, miestodržiteľa Frízska, princezná oranžská.

Bola dvakrát regentkou. Najprv za syna Viliama IV. a druhýkrát, až do svojej smrti, za vnuka Viliama V.

Životopis

Rodina

Mária Lujza (vľavo) so svojimi deťmi

Jej otcom bol landgróf Karol I. Hesensko-kasselský a matkou Mária Amália Kurónska, mala šestnásť súrodencov. Jej bratom bol aj švédsky kráľ Frederik I.. Jej prarodičmi z otcovej strany boli Viliam IV. Hesensko-kasselský a Hedviga Žofia Brandenburská. Z matkinej strany to boli Jacob Kettler, vojvoda kuronský, a Lujza Šarlota Brandenburská.

Manželstvo

Dňa 26. apríla 1709 si vzala Jána Viliama Frisa, princa oranžského.[1] Bol najstarším žijúcim synom Henricha Kazimíra II., nasavsko-dietzského princa a Henriety Amálie Anhaltsko-desavskej. Jeho titul zdedil v roku 1702 Viliam III., princ Oranžský, vďaka jeho príbuznosti s Frederikom Henrikom a Viliamom I. zvaným Tichým.

Za ich zasnúbenie pravdepodobne mohla skutočnosť, že Jána Viliama sa viackrát pokúsili zabiť jeho nepriatelia usilujúci o titul princa oranžského. Jeho matka Henrieta Amália preto rýchlo začala hľadať vhodnú nevestu pre svojho syna, ktorá by bola s kráľovským rodom spriaznená bližšie než on. Na uváženie tu bolo niekoľko dievčat, týždeň po ceste do kniežatstva Hesensko-Kasselského sa ale Ján Viliam zasnúbil práve s Máriou Lujzou. Vtedy mala Mária dvadsať rokov a všeobecne sa o nej nehovorilo ako o krásnej dáme. Mala vraj príliš tvrdé črty a nepekne vystupujúci nos.

Napriek tomu sa Mária Lujza a Ján Viliam vzali a krátku dobu spolu boli šťastní až kým sa Ján náhodou utopil v roku 1711, krátko pred narodením ich druhého dieťaťa.

Vdova

Vzhľadom k tomu, jej manžel zomrel zatiaľ čo ona bola tehotná, jej syn Viliam zdedil titul princ oranžský už šesť týždňov po narodení.[2] Ako regentka úspešne vládla až do roku 1731, hoci bola v týchto veciach neskúsená. Za svojej vlády zažila niekoľko prírodných katastrof, ako bolo niekoľko zlých zberov za sebou alebo tuhé zimy. Rýchlo si získala aj obľubu obyvateľstva. Bola známa svojou inteligenciou a láskavosťou. Veľkým problémom doby boli aj parazity z Ďalekého Východu ničiace hrádze. Na ich opravy bolo treba veľa peňazí a zvýšenie daní v Haagu nebolo možné, preto prišla osobne za americkým generálom, ktorý bol práve v Holandsku.[3] Pri odchode už vlastnila veľkú sumu peňazí a išlo s ňou aj niekoľko dobrovoľníkov na opravy hrádzí.[3]

Po návšteve Francúzska v roku 1736 udržiavala korešpondenciu s náboženským a sociálnym reformátorom Mikulášom Ľudovítom Zinzendorfom. Sama bola veriaca a poskytovala útočisko prenasledovaným protestantom, ktorí utekali pred Habsburgovcami. Dokonca, aj napriek odporu svojho syna Viliama, dovolila veľkej skupine Moravanov usadiť sa v kniežatstve.

Svojmu synovi dohovorila sobáš s Annou Hannoverskou. Sama sa s ňou stretla ale iba niekoľkokrát za život, pretože žila vo svojom vlastnom dome v ústraní od zvyšku rodiny.

Od roku 1759 až do svojej smrti v roku 1765 bola regentkou za mladého vnuka Viliama V. Ešte pred ňou túto funkciu vykonávala jej nevesta, Anna Hannoverská a po Márii jej vnučka Karolína.

Bola vdovou 54 rokov a zomrela 9. apríla 1765 v Leeuwardene.[1] Prežila aj svojho vlastného syna o štrnásť rokov.

Deti

S manželom sú od konca druhej svetovej vojny poslednými spoločnými predkami všetkých európskych vládnucich panovníkov.

Referencie

  1. a b Marie Luise von Hessen-Kassel . thepeerage.com, . Dostupné online.
  2. Rowen, str. 151
  3. a b Baker-Smith, str. 37

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Luisa Hesensko-Kasselská na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Mária Lujza Hesensko-kasselská

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku...
čítajte viac na tomto odkaze: Vládcovia





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk