A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Uhorské korunovačné klenoty alebo korunovačné insígnie sú súbor symbolických predmetov, ktoré sa odovzdávali novokorunovanému uhorskému panovníkovi pri korunovácii.
Vo všeobecnosti sa pod korunovačnými klenotmi rozumie koruna, žezlo a jablko. V skutočnosti je korunovačných klenotov viac. Okrem spomenutých sa pri akte korunovácie používali i ďalšie predmety, ako boli symbolické či skutočné zbrane, odevy, bohoslužobné predmety (knihy, kríže), na ktoré novokorunovaný panovník prisahal, či relikvie (ostatky svätých).
Medzi korunovačné insígnie uhorských kráľov patrí koruna, plášť a meč sv. Štefana, žezlo a krajinské jablko.
Koruna
Plášť a meč sv. Štefana
Oba predmety tvoria súčasť korunovačných klenotov. Plášť sa zdá byť jediným predmetom, ktorý bezpečne pochádza z obdobia panovania sv. Štefana. Dôkazom toho je na brokátovom, bohato vyšívanom plášti vyšitý nápis, že pôvodný kňazský ornát, z ktorého plášť prešili, daroval Štefan so svojou manželkou Gizelou kostolu Panny Márie v Stoličnom Belehrade. Meč používaný pri akte korunovácii bol krátky, pochádzajúci z Benátok z polovice 16. storočia. Pôvodný meč, ktorý bol použitý pri korunovácii sv. Štefana, sa stratil, no pri inventarizácii umeleckých artefaktov klenotnice Pražského hradu bol objavený meč vikingského tvaru s kostenou ozdobou na rukoväti. Zistilo sa, že tento meč vlastnil už rímskonemecký cisár a český kráľ Karol IV. a v zozname jeho pamiatok z r. 1355 je zapísaný ako gladius beati Stephani regis (meč svätého kráľa Štefana). Je možné, že je to skutočný meč prvého uhorského kráľa.
Žezlo
Je tvorené drevenou, strieborným plechom pokrytou a jemným zlatým filigránom ozdobenou palicou a na ňu pripevnenou guľou z pravého horského krištáľu. Na guli s priemerom 7 cm sú vyryté tri sediace levy. Z gule vsadenej do zlatého orámovania visia zlaté retiazky ukončené zlatými guľôčkami. Rukoväť pochádza z obdobia 11. – 12. storočia a guľa, ktorá pochádza z oblasti dnešného Iránu, vznikla okolo 10. storočia.
Krajinské jablko
Pochádza z obdobia panovania uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou (1342 – 1382). Tvorí ho mosadzná guľa s pozláteným povrchom a zlatým dvojramenným krížikom. Na guli sa nachádzajú dva erby rodu Anjouovcov.
Externý zdroj
- Štefan Holčík: Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 - 1830, Bratislava 1986
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk