Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii

Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, skrátene nazývaná fiškálny pakt, je medzinárodná zmluva uzatvorená 12. marca 2012 medzi 25 z 28 členských štátov Európskej únie, ktorej cieľom je posilnenie koordinácie hospodárskych politík členských štátov Únie, najmä tých, ktorých menou je euro.

Vznik zmluvy

Fiškálny pakt je jedným z dôsledkov hospodárskej krízy, ktorá naplno prepukla koncom prvej dekády 21. storočia, a s ňou spojenej krízy eura. Kríza ukázala, že kým menová politika v rámci štátov eurozóny je pomerne pevne v rukách Európskej centrálnej banky, eurozóna nemá vlastnú hospodársku politiku a hospodárske politiky štátov eurozóny prakticky nie sú koordinované. Preto vznikol na pôde Európskej rady zámer revidovať zakladajúce zmluvy EÚ s cieľom zaviesť skutočnú koordináciu hospodárskych politík členov Únie, najmä tých, ktorí používajú menu euro. Z politických dôvodov, pre nesúhlas Spojeného kráľovstva a Česka s revíziou zakladajúcich zmlúv, sa však ostatné štáty dohodli, že namiesto revízie zavedú medzi sebou posilnenú spoluprácu v súlade so zmluvami.

Signatári zmluvy

Zmluvu podpísalo 25 spomedzi 28 členských štátov Únie, z toho všetky členské štáty Únie používajúce euro. So zmluvou nesúhlasilo Spojené kráľovstvo a spočiatku ani Česko. Zmluvu zatiaľ nepodpísalo ani Chorvátsko, ktoré v čase jej prípravy nebolo ešte členom Európskej únie. Zmluva je otvorená na pristúpenie pre tie členské štáty Únie, ktoré k nej dosiaľ nepristúpili, prípadne pre štáty, ktoré sa stanú členskými štátmi Únie neskôr.

Postoj Českej republiky sa medzičasom zmenil. V súčasnosti už prebieha v Česku ratifikačný proces ^[1].

V súčasnosti sú signatármi zmluvy:

Obsah

Cieľom zmluvy je lepšiť správu hospodárskej a menovej únie, predovšetkým však eurozóny. Zmluva obsahuje ustanovenia prikazujúce signatárom vyrovnané rozpočty, povinnosť udržať deficit verejnej správy pod 60 % HDP a automatický mechanizmus korekcií v prípade prekročenia tejto hranice verejného dlhu. Automatický mechanizmus korekcii spočíva v zavedení negatívneho súhlasu pri rozhodovaní Rady EÚ o korekčných opatreniach, teda súhlas Rady je daný, ak sa kvalifikovaná väčšina nevysloví proti.

Inštitucionálne ustanovenia

V súlade so zmluvou sa vytvára neformálny orgán, samit eurozóny. Na samite eurozóny sa zúčastňujú hlavy štátov a vlád eurozóny za účasti predsedu Európskej komisie a prezidenta Európskej centrálnej banky. Predsedu samitu eurozóny volia hlavy štátov a vlád eurozóny jednoduchou väčšinou vtedy, keď Európska rada volí svojho predsedu a na rovnaké funkčné obdobie ako predseda Európskej rady. Samity eurozóny sa konajú najmenej dvakrát za rok. V súčasnosti (od decembra 2014) je predsedom samitu eurozóny Donald Tusk, ktorý je zároveň predsedom Európskej rady.

Rozsah platnosti

Zmluva je záväzná pre členské štáty EÚ, ktorých menou je euro. Pre ostatných signatárov nevyplývajú zo zmluvy fakticky žiadne povinnosti. Tie sa na ne začnú uplatňovať až vtedy, keď zavedú menu euro.

Zmluva je záväzná aj pre Slovenskú republiku. Na Slovensku bola zverejnená v oznámení Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR č. 18/2013 Z. z. ^[2]

Referencie

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Proces schvaľovania zmluvy v Parlamente ČR

[2] známenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 18/2013 Z. z.

[1]

[2]