Ašot I. (kuropalat)

	Ašot I.
	gruzínsky vojvodca (eristav), kuropalat
	; Ašot I. drží vo svojich rukách kláštor, basreliéf kláštora Opiza, prvá štvrtina 9. storočia
Panovanie
Dynastia	Bagrationovci
Panovanie	786 – 826/830; ako kuropalat od cca. 813
Predchodca	Adarnase I. / Stephanoz IV.
Nástupca	Bagrat I.
Biografické údaje
Pôvodné meno	gruz. აშოტ I დიდი – Ašot I. Didi; gruz. შოტ I კურაპალატი – Ašot I. Kuropalat(i)
Narodenie	pred 786
Úmrtie	29. január 826/829/830; Doliskana
Vierovyznanie	(gruzínske) kresťanstvo
Rodina
Otec	Adarnase I.
Odkazy
	Ašot I.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Portál Byzantskej ríše; Biografický portál

Svätý Ašot I. (gruz. აშოტ I დიდი – Ašot I. Didi alebo gruz. შოტ I კურაპალატი – Ašot I. Kuropalat(i); * pred 786 – † 29. január 826^[1]/829^[2]/830^[3], Doliskana^[1]) bol gruzínsky vojvodca (eristav) a vládca Tao-Klardžetsku, ktorému vládol ako vazal Byzantskej ríše s titulom kuropalat. Pochádzal z rodu Bagrationovcov.^[1]^[2]^[4]

Gruzínskou pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý^[5] a jeho liturgická spomienka pripadá na 29. januára.^[2]

Zahraničnou historiografiou býva niekedy zvaný aj ako Didi – Veľký.^[3]^[2] Tento prívlastok však býva priznávaný aj jeho menovcovi Ašotovi I., ktorý ako kráľ vládol v Arménsku.^[6]

Život

Ašot bol synom gruzínskeho vojvodcu Adarnesa I., ktorý vlastnil pôdu v Erušeti,^[7] no jeho vzdialenejší pôvod je nejasný. Podľa arménskeho historika Vardana Veľkého mal byť potomkom Vasaka z rodu arménskych Bagratovcov, podľa iného prameňa (Smbat Davitis-dze) bol potomkom Guarama I., iberského vládcu zo 6. storočia.^[2] Za rodný kraj Bagrationovcov býva tiež považovaný kraj Speri.^[4]

Ašot bol pôvodne (786 – 809) vojvodcom (eristav) v Kartli, pričom jeho postavenie bolo uznané arabským kalifom, ktorému poskytol pomoc proti vzbúrenému emírovi Isma'ilovi z Tiflísu (dnešné Tbilisi). Postupne, snažiac sa oslobodiť ich obyvateľstvo od arabského jarma, rozšíril svoju moc do centrálnych oblastí Gruzínska. Sídlom Ašotovej moci bolo Bardavi (Partav, dnešný Azerbajdžan), Tbilisi a regióny okolo nich.^[2]

V prvej polovici 9. storočia bojoval proti Arabom, ktorí sa snažili rozšíriť svoju moc na Kaukaze. Po porážke sa presídlil do Tao-Klardžetska a uznal byzantskú nadvládu. Byzantský cisár Lev V. Ašotovi udelil titul kuropalata a podporil Ašotove snahy o založenie nového panstva so sídlom v Artanudži.^[3] Postupne sa Ašotove domény rozšírili na celý juhozápad Gruzínska. Podľa prameňov mal ovládať kraj od „od Klardžetska po Ksani“. Časť území pritom získal kúpou a časť vybojoval. Na svojom území mal podporovať činnosť cirkvi, obdarovával kláštory a založil kláštor Opiza.^[2]

Počas bojov bol zradcami zavraždený v kostole v Doliskane, kde hľadal útočisko.^[3] Po Ašotovej smrti sa gruzínske dŕžavy rozdelili medzi jeho deti, Adarnase II. získal Tao-Klardžetsko, Bagrat I. Karliu a Ibériu a tretí syn Guaram Džavachetiu a niektoré ďalšie menšie časti krajiny.^[7]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d Ašot kuropalat. In: Encyclopaedia Beliana. Zväzok 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. ISBN 80-224-0554-X. S. 427.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Gurgenidze, N.; Surguladze, M. AŠOT I VELIKIJ. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 4. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2002. . Dostupné online. ISBN 5-89572-009-9. S. 229 – 230.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ASHOT, THE GREAT (?–ca. 830). In: MIKABERIDZE, Alexander. Historical Dictionary of Georgia. Lanham, Toronto, Plymouth : The Scarecrow Press, 2007. (Historical Dictionaries of Europe; zv. 50.) ISBN 0-8108-5580-1, 978-0-8108-5580-9. S. 150 – 151.
↑ ^a ^b Ašot I Didi Kuropalati (7??-826) In: Sakartvelos biograpiuli leksikoni . Tbilisi: Sakartvelos parlamentis biblioteka, . Dostupné online.
↑ Gruzínsko. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 369.
↑ GARSOÏAN, Nina G. AŠOT I THE GREAT. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 210. (po anglicky)
↑ ^a ^b SUNY, Ronald Grigor. The Making of the Georgian Nation, Second Edition. Bloomington : Indiana University Press, 1994. ISBN 978-0-253-20915-3. S. 29.

Ďalšia literatúra

GABIDZASHIVILI, Enrico. ASCIOT KUROPALATI. In: Enciclopedia dei santi: Le Chiese orientali. Vol. I. (A - Gio). Roma : Città Nuova, 1998. (Bibliotheca sanctorum orientalium.) ISBN 88-311-9316-3. S. 482.

Pozri aj

Ašot

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[bel-Ašot-kuropalat-1] Ašot kuropalat. In: Encyclopaedia Beliana. Zväzok 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. ISBN 80-224-0554-X. S. 427.

[:PE-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Gurgenidze, N.; Surguladze, M. AŠOT I VELIKIJ. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 4. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2002. . Dostupné online. ISBN 5-89572-009-9. S. 229 – 230.

[:0-3] ASHOT, THE GREAT (?–ca. 830). In: MIKABERIDZE, Alexander. Historical Dictionary of Georgia. Lanham, Toronto, Plymouth : The Scarecrow Press, 2007. (Historical Dictionaries of Europe; zv. 50.) ISBN 0-8108-5580-1, 978-0-8108-5580-9. S. 150 – 151.

[:2-4] Ašot I Didi Kuropalati (7??-826) In: Sakartvelos biograpiuli leksikoni . Tbilisi: Sakartvelos parlamentis biblioteka, . Dostupné online.

[:GR-5] Gruzínsko. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 369.

[:KZD-Ašot_IArm-6] GARSOÏAN, Nina G. AŠOT I THE GREAT. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 210. (po anglicky)

[:3-7] SUNY, Ronald Grigor. The Making of the Georgian Nation, Second Edition. Bloomington : Indiana University Press, 1994. ISBN 978-0-253-20915-3. S. 29.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]