A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Edessa | |
novogr. Έδεσσα, Vodena | |
Mesto | |
Pohľad na starovekú Edessu (dolu) a nové mesto (v pozadí hore)
| |
Pôvod názvu: z frýgskeho slova "vedy" - (voda) | |
Štát | Grécko |
---|---|
Kraj | Makedónia |
Okres | Centrálna Makedónia |
Rieka | Edesseos |
Nadmorská výška | 320 m n. m. |
Súradnice | 40°48′S 22°3′V / 40,800°S 22,050°V |
Rozloha mesta | 611,212 km² (61 121 ha) |
Obyvateľstvo | 18 229 |
Hustota | 29,82 obyv./km² |
Primátor | Dimitris Giannou (DS) |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
- letný čas | VELČ (UTC+3) |
Poloha mesta v Grécku
| |
Wikimedia Commons: Edessa | |
Webová stránka: | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Edessa, gr. Έδεσσα, starý názov Vodena (gr. Βοδενά), je mesto v Grécku, v Makedónii. Žije tu okolo 19 000 obyvateľov. Známa je predovšetkým svojimi vodopádmi, ktoré sú ústím rieky Edesseos (Vodas).
Dejiny
Edessu pôvodne obývalo pravdepodobne frýgske obyvateľstvo, odkiaľ pochádza aj pomenovanie Edessa, z frýgskeho vedy (voda). V klasickej antike tu žili grécki Macedónci. Moderné mesto bolo postavené na starogréckej akropole. Alexander Veľký presídlil časť obyvateľstva do novozaloženého rovnomenného mesta Edessa v Mezopotámií (dnešná Şanlıurfa, Turecko). V rímskej dobe pokračoval prospech, keďže sa mesto nachádzalo na obchodnej ceste Via Egnatia do strednej Európy. V roku 691, ako súčasť Byzantskej ríše sa spomína meno miestneho biskupa, Izidora. V nasledujúcom storočí sa tu usadili Slovania, ktorí asimilovali pôvodné grécke obyvateľstvo a mesto premenovali na Vodena (podľa bohatých zásob vody). V 11. stor. byzantský cisár Bazil II. Edessu od Bulharov dobyl a mnoho slovanských obyvateľov z mesta vysídlil. V roku 1345 mesto dobyli Srbi a v roku 1386, spoločne s celou Macedóniou Turci. V roku 1395 mesto postihlo ničivé zemetrasenie, pri ktorom vznikli dnešné veľké vodopády. V roku 1782 v Edesse vznikla prvá grécka škola. Z Edessy pochádzalo viacero gréckych osobností - profesor starogréčtiny v Paríži, Minas Minoidis, či viacerí významní revolucionári z Gréckej vojny za nezávislosť v roku 1821. Miestne obyvateľstvo rozprávalo prevažne slovanským jazykom (blízkym bulharčine), avšak nemalo nijakú špecifickú národnú identitu. Časť z nich sa cítila byť už tradične Grékmi, časť sa po vzniku bulharského exarchátu začala považovať za Bulharov. V roku 1905 malo mesto 3 600 Bulharov, 6 280 Gréckych Slovanov a žili tu aj Turci a Arumuni. Edessa, spoločne s Florinou patria k hlavným centrom slavofónnych Grékov, slovanským jazykom tu stále komunikuje hlavne staršia generácia. Po oslobodení spod osmanskej nadvlády gréckymi vojskami v roku 1912 tu začal vznikať priemysel. Mestu bolo prinavrátené pôvodné meno Edessa a Vodena zostala používaná medzi obyvateľmi ako neformálne pomenovanie. Po Grécko-tureckej výmene obyvateľov v roku 1923 sa tu usadili Maloázijskí Gréci a z mesta naopak odišli miestni Turci a Bulhari. V 30. rokoch tu vzniklo mnoho divadiel a koncertných telies.
Príroda a pamiatky
Príroda v okolí mesta Edessa je zelená, na vrchu nad mestom je založený veľký park v ktorom sa nachádzajú rôzne jazierka, vodopády a veľký vodný mlyn. Pri dobrom počasí, je z vrchu možno obdivovať ďaleký výhľad až k mestu Thessaloniki. Výhľadu dominuje aj veľké jazero Ostrovo. Staré mesto na akropole (nie staré antické ruiny pod kopcom) je charakteristické typickou osmanskou architektúrou. V meste sa nachádza veľký ortodoxný kostol Usnutia Bohorodičky a ranokresťanský chrám Svätej Múdrosti.
Sesterské mestá
Galéria
Socha Alexandra Veľkého v Edesse
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Argos
Attalovci
Geografia starovekého Grécka
Grécka mytológia
Helenizmus
Historické územia v Grécku
Kultúra v starovekom Grécku
Život žien v antickom Grécku
Achájci
Aischylos (syn Agaméstora)
Alkmaión (archón)
Apella
Archaické obdobie (Grécko)
Aténska demokracia
Aténsky námorný spolok
Atický kalendár
Attalovci
Chlaina
Cunda
Delfská veštiareň
Dimini
Dionýzie
Edessa (Grécko)
Efébia
Efez
Efor
Ekecheiria
Ekuména (geografia)
Evzones
Feidón (Argos)
Filip II. (Macedónia)
Gerúzia
Grécka kolonizácia
Grécke víno
Grécky mýtus
Helenizmus
Hellanodikovia
Ióni
Iónia
Iónske povstanie
Kaş
Kalpé
Klasické Grécko
Kleisthenova ústava
Larnax
Leókédes
Livadia
Lyrika v starovekom Grécku
Mechanizmus z Antikytéry
Megalopoli
Megara
Meltas
Metoikovia
Muğla
Mudanya
Nemea
Obliehanie Eretrie
Orchomenos (mesto v Boiócii)
Oxyrhynský papyrus 222
Palaistra
Pamfýlia
Panta rhei (fráza)
Pazar
Pella
Peloponézsky spolok
Pendeli
Pinax
Proxenos
Prytaneion
Pséfofória
Pylos
Sóos
Sesklo
Solónova ústava
Staroveké Grécko
Temné obdobie
Tirebolu
Trójska vojna
Tropaion
Tyrania (Grécko)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk