Latinská kolonizácia

Latinská kolonizácia bola kolonizačná činnosť latinského spolku, ktorá prebiehala od 5. storočia pred Kr. až do rozpustenia spolku v roku 338 pred Kr., a to na časti Apeninského polostrova. V rámci nej vznikli osady Velitrae (494), Signia (494), Norba (492), Circeii (392), Satricum (383) či strategické pevnosti Nepet a Sutrium (383). Z pohľadu dejín starovekého Ríma išlo o predchodkyňu vlastnej rímskej kolonizácie.^[1]

Referencie

↑ Marek, Václav (2008), „kolonizace římská“, in Marek, Václav; Oliva, Pavel; Charvát, Petr, Encyklopedie dějin starověku (1. vyd.), Praha: Libri, str. 221, ISBN 978-80-7277-201-8

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Marek, Václav (2008), „kolonizace římská“, in Marek, Václav; Oliva, Pavel; Charvát, Petr, Encyklopedie dějin starověku (1. vyd.), Praha: Libri, str. 221, ISBN 978-80-7277-201-8

[1]