A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Intuícia (z lat. in-tueor, in-tuitum) znamená vhľad, alebo náhľad a v súčasnom užití obvykle označuje schopnosť rychlého chápania, odhadu a rozhodovania, ktoré nie je sprostredkované žiadnym uvažovaním aj keď býva prevádzané pocitom jasnosti a istoty, nie je podložené žiadnymi dôvodmi. Intuícia môže byť podmienená skúsenosťou a hrá významnú úlohu ako pre rychlé rozhodovanie pod časovým tlakom, tak tiež v umení a každej tvorivej činnosti. Odtiaľ tiež intuitívny – dosiahnutý intuíciou či odhadom, nezdôvodnený, predbežný.
Intuícia je momentálny stav pochopenia, vedenia, alebo uvedomenia si konkrétnej veci, pričom tomuto stavu nepredchádzala žiadna percepcia ani uvažovanie. Intuitívna vedomosť je rozpoznateľná ako pocit poznania niečoho, bez uvedomenia si príčiny, alebo spôsobu akým sme k tejto vedomosti dospeli. Informácie ktoré sa nám vybavujú intuitívne, sú všeobecne charakterizované ako objavujúce sa za stavu nízkeho vedomia a prejavujú sa ako určité pocity „tušenia“ („gut feelings“) alebo ako prežívanie „dobrých pocitov“. Intuitívne procesy sú podvedomé, zároveň úzko spojené s emóciami, sú rýchle a automaticky ovládané . Intuitívne usudzovanie je považované za asociatívne, heuristické, samozrejmé (nie je potrebné vynakladať naň žiadnu námahu) a niektorí autori tvrdia, že je aj bezchybné. Momenty, kedy sa ľudia rozhodujú intuitívne, sú práve preto spájané s myšlienkami ktoré prichádzajúcimi do mysle náhle, bez námahy a jedinci si nie sú vedomí ich pôvodu a ani procesu, ktorý ich vyprodukoval. Niektorí autori považujú intuitívne myslenie za porovnateľné s analytickým myslením a to hlavne čo sa týka jeho spoľahlivosti. Preto práve v prípadoch, kedy nemáme dostatok času na vykonanie analýzy danej situácie, intuitívne myslenie môže byť výhodným riešením problému .
Intuícia je schopnosť interpretovať našu skúsenosť bez vedomej reflexie a zároveň ju premietnuť do činnosti, a to všetko aj napriek tomu, že si nie sme vedomí príčiny takejto akcie. Intuícia sa nezaraďuje medzi behaviorálne procesy, ktoré závisia na autonómnych funkciách ako napríklad dýchanie, plávanie alebo chodenie. Naše intuitívne myslenie dokáže vykonávať aj úlohy, ktoré prináležia metakognícii ako napríklad interpretácia, evaluácia alebo stanovenie cieľov, či iné funkcie spojené s regulatívnymi a exekutívnymi procesmi . Schopnosť intuitívneho myslenia môže byť výhodou pri adaptácii na nové podmienky, pri osobnostnom raste a takisto podporuje proces učenia a naše výkony. Rozhodnutia na základe intuície môžu byť ovplyvnené alebo dokonca pozmenené menej spoľahlivými kontextovými faktormi, ako sú napríklad nálada, predošlá skúsenosť, nesprávne alebo mylné domnienky ako aj stereotypie .
Robin Hogarth identifikuje 4 rôzne znaky intuície. Prvým znakom je expertíza, ďalej je to rýchlosť získavania vedomostí (speed of knowing), nedostatočné zapojenie uvažovania a posledným znakom je skúsenosť a vhľad. Definovanie intuície je náročné hlavne kvôli jej nevedomému a náhlemu zrodu. Pozostáva z „mentálnych procesov, ktoré nie sú prístupné vedomiu ale zároveň ovplyvňujú naše rozhodovanie, naše pocity a naše správanie“.
Otázkou každodenného života ostáva, či sa jedinec má riadiť svojou intuíciou a poslúchnuť svoje „tušenie“, alebo je lepšie ponechať rozhodnutia analytickému mysleniu a racionálnym úvahám. Jedným z možných riešení je nechať intuíciu pracovať vždy vtedy, keď je naladená na informatívne prostredie (prostredie obsahuje informácie a podnety, s ktorými sme sa už v minulosti stretli) . Ak však prostredie obsahuje veľké množstvo nereprezentatívnych informácií, s ktorými sme sa pred tým nestretli, v tomto prípade existuje veľká pravdepodobnosť omylu ak sa riadime našou intuíciou. V takomto prípade je úlohou nášho rozumu zhodnotiť, či je naše intuitívne rozhodnutie založené na zavádzajúcich informáciách. Ďalším princípom, ktorý hovorí v prospech intuície, je paralelné spracovávanie informácií, kedy je rozhodnutie alebo hodnotenie závislé na mnohých vstupoch (vstupných informácií) a deje sa pod časovým tlakom. Práve v takýchto prípadoch je intuitívne zhodnotenie najefektívnejšie. Použitie našej intuície je často ovplyvnené nedostatkom vhodných algoritmov, ktorými by sme mohli vyriešiť momentálny problém alebo dospieť k rozhodnutiu analytickým spôsobom. Intuícia a rozum sú považované za komplementárne modely myslenia, ktoré pracujú paralelne. Práve preto je pri každom probléme možné spoliehať sa na racionálnu analýzu, intuíciu alebo dokonca na kombináciu týchto dvoch. Intuitívne a racionálne procesy však môžu dospieť k celkovo odlišným riešeniam toho istého problému.
Referencie
A Dictionary of Psychology. Edited by Andrew M. Colman. Oxford University Press 2009. Oxford Reference Online. Oxford University Press. University of Bergen. 29 September 2011 http://www.oxfordreference.com/views/ENTRY.html?subview=Main&entry=t87.e4312
Hicks, A. et al. (2010). Positive Affect, Intuition, and Feelings of Meaning. Journal of Personality and Social Psychology, Vol. 98, No. 6, p. 967-979.
Witteman, C. et al. (2009). Assessing Rational and Intuitive Thinking Styles. European Journal of Psychological Assessment, Vol.25, No. 1, p. 39-47.
Gigerenzer,G. & Kruglanski, A.W. (2011). Theoretical Note: Intuitive and Deliberate Judgements Are Based on Common Principles. Psychological Review, Vol. 118, No. 1, p. 97-109.
Quirk, M. (2006). Intuition and Metacognition in Medical Education: Keys to Developing Expertise. New York, Springer Publishing Company.
Cone, C; Gilovich, T. & Inbar, Y. (2010). People's Intuitions About Intuitive Insight and Intuitive Choice. Journal of Personality and Social Psychology,Vol. 99, No. 2, p. 232-247.
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Grafológia
Klamy
Kognitívna psychológia
Motivácia
Mozog
Neurofyziológia
Osobnosť
Personalistika
Ľudská osobnosť
Ľudské indivíduum
Ľudský faktor
Abnormálna reakcia (psychológia)
Adaptácia (psychológia)
Adaptačný syndróm
Administrácia
Adolescentné moratórium
Afekcia (psychológia)
Afekt
Afektivita
Afirmácia
Agovanie
Aha-zážitok
Akribofóbia
Akt (filozofia)
Amnézia
Analytická psychológia
Anamnéza (psychológia)
Animatizmus
Anima (Jung)
Apercepcia
Arogancia
Arteterapia
Aschov experiment
Asimilácia (Piaget)
Asociácia (psychológia)
Asociácia ideí
Asociačná psychológia
Asociačný zákon
Asocianizmus
Atychia
Audiovizuálny stimulátor
Autoanalýza
Biodromálna psychológia
Biopsychológia
Blud (psychiatria)
Bovaryzmus
Brainwashing
Charakter (výrazné vlastnosti)
Citlivosť (psychológia)
Citlivuškárstvo
Dôvera
Daseinsanalýza
Dešperát
Defektivita
Defektológia
Dejiny psychológie
Denné snenie
Deprivácia (psychológia)
Deskriptívna psychológia
Diferenciálna psychológia
Diskriminácia (znevýhodňovanie)
Dynamická psychológia
Efeminácia
Egocentrizmus
Egoizmus
Egotistickosť vedomia
Elektrin komplex
Emfáza
Emočná psychológia
Emocionálna inteligencia
Emocionálny kvocient
Empirická psychológia
Eneagram
Eriksonove fázy psychosociálneho vývoja
Eufória
Existenciálna analýza
Experimentálna psychológia
Extrovert
Fenoménové pole
Figúra (tvarová psychológia)
Figúra a pozadie
Flirtovanie
Forenzná psychológia
Foronómia
Génius
Generativizmus
Gestaltistická metodológia
Guľatý chrbát
Hľadanie psychoterapeutickej pomoci
Habituácia
Halucinácia
Hawthornský efekt
Hedónia
Hlbinná psychoterapia
Hrôza
Hraničná situácia
Hra (zábava)
Hrdosť
Humanistika (vedný odbor)
Hyperestézia
Hypnóza
Hypnológia
Ideálny objekt
Ideálny systém
Ideálny vzťah
Identita (psychológia)
Ilúzia
Imaginácia
Imprinting
Inšpirácia
Individuácia (psychológia)
Individuálna psychológia
Individuálny posun
Individualizácia
Indolencia (nedbalosť)
Infantilizmus (psychológia)
Intelektuál
Inteligenčný kvocient
Inteligencia
Inteligentný systém
Interpretácia diela
Intersubjektivita
Introvert
Intuícia
Involúcia (psychológia)
Každodenná skúsenosť
Kategoriologická reflexia
Kinestetický pocit
Klasifikácia vývinových porúch učenia
Klinická neuropsychológia
Kognitívna disonancia
Kognitívna psychológia
Komplex (psychológia)
Komunikácia (psychológia)
Konanie (činnosť)
Koncepcia ja
Konceptualizácia
Konekcionizmus
Konflikt
Konformizmus (psychológia)
Kreativita
Kvocient autistického spektra
Lož
Márnomyseľnosť
Malomyseľnosť
Manická nálada
Maslowova pyramída
Matrimoniológia
Mechanizmus úniku
Meditácia
Meditácia nahlas
Medziľudský vzťah
Medziosobnostný vzťah
Melanchólia
Mentálnosť
Mentalita
Metóda psychológie
Metapotreba
Mimika
Mlčanie
Moc (ovládanie)
Monománia
Morálne vedomie
Motivácia
Motivačná teória
Motivačno-hygienická teória
Mravné vedomie
Myšlienková činnosť
Myšlienková operácia
Nálada
Námesačníctvo
Náročná životná situácia
Názornosť
Nadšenie
Nadanie
Nadzmyslovosť
Napätie (psychológia)
Napodobovací pud
Napodobovanie
Narkománia
Nativizmus (psychológia)
Naučená bezmocnosť
Nazeravosť
Neúspešnosť
Nežičlivosť
Nebezpečné prenasledovanie
Nefelopsychóza
Neistota
Nekontrolovateľné myslenie
Nekrofília
Neobehaviorizmus
Neopsychoanalýza
Nervová činnosť
Neschopnosť
Nevedomie
Nevedomosť (neznalosť)
Neverbálna komunikácia
Nostalgia
Očný kontakt
Obranný mechanizmus
Obrazotvornosť
Obsah vedomia
Obsesia
Psychológia
Psychológia 19. storočia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk