A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Introvert (z lat. intróvertere, intro = "dovnútra", vertere = "zameraný") je človek, ktorý sa viac sústredí na svoje mentálne vnútro, zameriava sa na svoj vlastný vnútorný svet, v ktorom prevláda fantázia a predstavivosť.[1] Svoju mentálnu energiu sústredia viac do seba, svoje nápady či reakcie si viac uchovávajú v hlave ako ich dávajú najavo. Viac premýšľajú, najmä pred rozprávaním, navonok sa tak môžu zdať nesociálnejší, niekedy až hanbliví či plachí.[2] Introverti preferujú menej stimulujúce aktivity, ako napríklad čítanie, písanie, meditácia, či hry pre jedného hráča. Na rozdiel od extrovertov nenachádzajú zmysel bezvýznamných priateľstiev či kontaktov, a majú malé uspokojenie z veľkých sociálnych aktivít, pri ktorých sú ľahko vyčerpaní či napätí. Na rozdiel od hanblivosti či úzkostlivosti však ide o ne-neurotickú preferenciu a osobnostnú vlastnosť. Udržujú si menšie sociálne kruhy, s ktorými však majú silnejšie vzťahy.[3] Vlastnosť byť introvert sa nazýva introverzia. Opakom introverta je extrovert.
Osobnostné rozdelenie na introvertov a extrovertov definoval a popularizoval Karl Jung[4] a ako psychologická vlastnosť je používaná vo viacerých teóriách osobnostnej typológie, ako napríklad Big Five model (nízka úroveň extroverzie), Myers-Briggs Type Indicator (typy začínajúce písmenom I s dominantnou introvertnou funkciou), Socionika (introtimné typy, končiace na písmeno I, s introvertným vedúcim informačným elementom) a podobne. V Hippokratovej teórií štyroch temperamentov, ktorá je implementovaná v profesionálnej psychológií na Slovensku, sú introverti v temperamente flegmatikov alebo melancholikov. Niektorí psychológovia pojem používajú na opísanie jedinca so silnou preferenciu introspekcie, samostatnosti a so slabšou sociabilitou - táto definícia vychádza z kontroverznej kritiky pojmu, že väčšina populácie je v skutočnosti medzi introvertom a extrovertom - ambivert.[5]
Správanie
Introverzia má značný vplyv na ľudské správanie, najmä v sociálnom živote. Viacero štúdií sa zaoberalo vplyvom introverzie aj na iné črty osobnosti a spoločné vzorce správania, viditeľné najmä na mladšej generácií. Správanie je však individuálne, niektorí introverti preferujú sa tváriť spokojne aj v im nepríjemných situáciách, iní viditeľne naznačujú nechuť k sociálnemu správaniu.[6] Introverti podvedome vytvárajú prostredie menej vhodné na sociálnu interakciu, napríklad v praci zariadením svojej kancelárie. Ich reč často krát je unáhlená a vytvárajú obraz zaneprázdnenosti v snahe odradiť ostatných od začatia konverziácie.[7] Hlas introvertov je viac monotónny, menej expresívny s občastnými pauzami v reči, niekedy zakrývanými citoslovcami. Nemajú radi nezáväzné, bezpredmetné konverzácie a tláchanie (small talk), značne dávajú prednosť hlbším a osobnejším, prípadne inteligentnejším konverzáciám. Introverti sú taktiež viac náchylní na negatívne emócie, dobrá nálada je pre nich labilnejšia. Introverti sú štatisticky menej šťastní a spokojní ako extroverti, čo však záleží aj na spoločnosti, v ktorej sa človek nachádza.[8] Faktorom k tomu je, že introverti majú tendenciu viac premýšľať nad svojími negatívnymi spomienkami.[9] V súkromnom živote majú radi kľudnejšie prostredie, počúvajú pomalšiu hudbu[10] a nosia voľnejšie, viac pohodlné oblečenie.[11]
Podľa štúdia psychológa Petra Kuppensa, niektorí introverti taktiež môžu mať opačné spájanie dobrej nálady so sexuálnym vzrušením, čo spôsobuje že vzrušenie vnímajú ako negatívnu emóciu. V dobrej nálade, introvert je relaxovaný či kľudnejší, zatiaľ čo extrovert je v dobrej nálade nabudenejší a aktívny. Introverti majú týmto pádom veľké sklony k demisexualite či asexualite.[12] Introverti majú podobný efekt aj so spoločenskosťou. Zatiaľ čo pre extrovertov je čas v spoločnosti iných ľudí energizujúci a napĺňajúci, pre introvertov je vysilujúci a vyčerpávajúci, a potrebujú po ňom čas osamote. V komunite sa tento efekt nazýva vyhorenie ("burnout") alebo vybitie sociálnej baterky ("drain of social battery").[13]
Kultúra
V spoločnosti na Slovensku a väčšiny východných krajín je introverzia považovaná za nežiadúcu, najmä medzi mužmi a staršou generáciou. V spoločnosti je viac očakávané a vyžadované vjadrovanie pocitov, sebaistota, schopnosť viesť nezáväzné konverzácie a rozprávanie o osobnom živote aj v pracovnom prostredí, čo pre mnohých je známka dobrej nálady, atraktívnosti alebo spokojnosti. Introverti môžu z toho dôvodu byť cieľom predsudkov, nepochopenia alebo vyčleňovania zo spoločnosti.[14][15] Predsudky voči introvertom tvoria najmä extroverti nezvyknutý na introvertov a príslušníci staršej generácie. V spoločnosti adolescentov či mladšej generácie, najmä generácie Z je mienka lepšia, kde introverzia je viac chápaná bez predsudkov ako normálna charakterová črta. Introverzia je pozitívne vnímaná najmä individualisticky a progresívne zmýšľajúcimi ľuďmi.[16]
Napriek väčšej inkluzivite voči introvertom vo svete je spoločnosť väčšiny krajín, vrátane Spojených štátov, viac extrovertná a odmieňa viac extrovertné správanie.[17] Introverzia je však vážená v budhizme, sufizme a niektorých odvetviach gréckokatolíckeho náboženstva. V krajinách ako je Kanada, Švédsko, Japónsko, Južná Kórea, Čína alebo Fínsko je introverzia očakávaná a vítaná osobnostná vlastnosť[6], najmä v Škandinávií, kde aj medzi extrovertnými ľuďmi je konverzácia bez väčšieho významu považovaná za strátu času.[18][19] Introverti sa v takých krajinách celkovo cítia šťastnejší, lepšie zapadajú do danej spoločnosti, čo však naopak vyčlenuje extrovertov.[20]
Pozri aj
Referencie
- ↑ OLEXOVÁ, Klára. Manuál introverta . Psychologie.cz, 18.4.2011, . Dostupné online. (čeština)
- ↑ Extraversion or Introversion . The Myers & Briggs Foundation, . Dostupné online. (angličtina)
- ↑ CAIN, Susan; SZALAVITZ, Maia. Q&A with Susan Cain on the Power of Introverts . TIME, 27.1.2012, . Dostupné online. (angličtina)
- ↑ JUNG, Carl. Psychologische Typen. : Rascher Verlag, 1921. ISBN 0-691-01813-8. (nemčina)
- ↑ MATTHEWS, Paul. The MBTI is a flawed measure of personality . 20.05.2004, . Dostupné online. (angličtina)
- ↑ a b LANEY, Marti Olsen. The Introvert Advantage: How to Thrive in an Extrovert World. : Workman Publishing, 2002. ISBN 0-7611-2369-5. (angličtina)
- ↑ GOSLING, Sam. Snoop: What Your Stuff Says About You. : New York: Basic Books, 2009. ISBN 978-0465013821. (angličtina)
- ↑ SMILLIE, Luke; DEYOUNG, Colin; HALL, Phillip. Clarifying the Relation Between Extraversion and Positive Affect . National Center for Biotechnology Information, 19.9.2014, . Dostupné online. DOI:10.1111/jopy.12138 (angličtina)
- ↑ LISCHETZKE, Tanja; EID, Michael. Why Extraverts Are Happier Than Introverts: The Role of Mood Regulation . Journal of Personality, 7.5.2006, . Dostupné online. DOI:10.1111/j.1467-6494.2006.00405.x (angličtina)
- ↑ RENTFROW, Peter; GOSLING, Samuel. The Do Re Mi’s of Everyday Life: The Structure and PersonalityCorrelates of Music Preferences . University of Texas at Austin, 2003, . Dostupné online. (angličtina)
- ↑ SHARMA, R. S.. Clothing behaviour, personality, and values: A correlational study. . American Psychological Association, 1980, . Dostupné online. (angličtina)
- ↑ KUPPENS, Peter. Individual differences in the relationship between pleasure and arousal . Journal of Research in Personality, 2008, cit. 2021-03-17. Dostupné online. DOI:10.1016/j.jrp.2007.10.007 (angličtina)
- ↑ DORAIS, Stephanie. Socially Drained—Is It Introversion or Not? online. Truity's Personality and Careers Blog, 23.1.2017, cit. 2021-03-17. Dostupné online. (angličtina)
- ↑ ŠTEVKOVÁ, Petronela. Je prekliatím byť introvertom? online. SME Blog, 3.4.2017, cit. 2021-03-17. Dostupné online.
- ↑ GELETOVÁ, Alexandra. Čo vlastne znamená “byť introvertom”? Je to niečo oveľa viac, než len chcieť tráviť čas osamote online. interez, 15.8.2018, cit. 2021-03-17. Dostupné online.
- ↑ CAPRINO, Kathy. I'm Sick Of Our Culture's Bias Against Introverts -- And I'm Ashamed To Admit I Share In It online. Forbes, 29.12.2017, cit. 2021-03-17. Dostupné online. (angličtina)
- ↑ Quiet, Please: Unleashing 'The Power Of Introverts' online. National Public Radio, 30.1.2012, cit. 2021-03-17. Dostupné online. (angličtina)
- ↑ STUDARUS, Laura. How the Finnish survive without small talk online. BBC, 17.10.2019, cit. 2021-03-17. Dostupné online. (angličtina)
- ↑ NILSSON, Björn. "How the Swedes survive without small talk" online. BBC, 13.10.2020, cit. 2021-03-17. Dostupné online. (angličtina)
- ↑ FULMER, Ashley; GELFAND, Michele; KRUGLANSKI, Arie. On “Feeling Right” in Cultural Contexts: How Person-Culture Match Affects Self-Esteem and Subjective Well-Being online. National Center for Biotechnology Information, 2010, cit. 2021-03-17. Dostupné online. DOI:10.1177/0956797610384742 (angličtina)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Grafológia
Klamy
Kognitívna psychológia
Motivácia
Mozog
Neurofyziológia
Osobnosť
Personalistika
Ľudská osobnosť
Ľudské indivíduum
Ľudský faktor
Abnormálna reakcia (psychológia)
Adaptácia (psychológia)
Adaptačný syndróm
Administrácia
Adolescentné moratórium
Afekcia (psychológia)
Afekt
Afektivita
Afirmácia
Agovanie
Aha-zážitok
Akribofóbia
Akt (filozofia)
Amnézia
Analytická psychológia
Anamnéza (psychológia)
Animatizmus
Anima (Jung)
Apercepcia
Arogancia
Arteterapia
Aschov experiment
Asimilácia (Piaget)
Asociácia (psychológia)
Asociácia ideí
Asociačná psychológia
Asociačný zákon
Asocianizmus
Atychia
Audiovizuálny stimulátor
Autoanalýza
Biodromálna psychológia
Biopsychológia
Blud (psychiatria)
Bovaryzmus
Brainwashing
Charakter (výrazné vlastnosti)
Citlivosť (psychológia)
Citlivuškárstvo
Dôvera
Daseinsanalýza
Dešperát
Defektivita
Defektológia
Dejiny psychológie
Denné snenie
Deprivácia (psychológia)
Deskriptívna psychológia
Diferenciálna psychológia
Diskriminácia (znevýhodňovanie)
Dynamická psychológia
Efeminácia
Egocentrizmus
Egoizmus
Egotistickosť vedomia
Elektrin komplex
Emfáza
Emočná psychológia
Emocionálna inteligencia
Emocionálny kvocient
Empirická psychológia
Eneagram
Eriksonove fázy psychosociálneho vývoja
Eufória
Existenciálna analýza
Experimentálna psychológia
Extrovert
Fenoménové pole
Figúra (tvarová psychológia)
Figúra a pozadie
Flirtovanie
Forenzná psychológia
Foronómia
Génius
Generativizmus
Gestaltistická metodológia
Guľatý chrbát
Hľadanie psychoterapeutickej pomoci
Habituácia
Halucinácia
Hawthornský efekt
Hedónia
Hlbinná psychoterapia
Hrôza
Hraničná situácia
Hra (zábava)
Hrdosť
Humanistika (vedný odbor)
Hyperestézia
Hypnóza
Hypnológia
Ideálny objekt
Ideálny systém
Ideálny vzťah
Identita (psychológia)
Ilúzia
Imaginácia
Imprinting
Inšpirácia
Individuácia (psychológia)
Individuálna psychológia
Individuálny posun
Individualizácia
Indolencia (nedbalosť)
Infantilizmus (psychológia)
Intelektuál
Inteligenčný kvocient
Inteligencia
Inteligentný systém
Interpretácia diela
Intersubjektivita
Introvert
Intuícia
Involúcia (psychológia)
Každodenná skúsenosť
Kategoriologická reflexia
Kinestetický pocit
Klasifikácia vývinových porúch učenia
Klinická neuropsychológia
Kognitívna disonancia
Kognitívna psychológia
Komplex (psychológia)
Komunikácia (psychológia)
Konanie (činnosť)
Koncepcia ja
Konceptualizácia
Konekcionizmus
Konflikt
Konformizmus (psychológia)
Kreativita
Kvocient autistického spektra
Lož
Márnomyseľnosť
Malomyseľnosť
Manická nálada
Maslowova pyramída
Matrimoniológia
Mechanizmus úniku
Meditácia
Meditácia nahlas
Medziľudský vzťah
Medziosobnostný vzťah
Melanchólia
Mentálnosť
Mentalita
Metóda psychológie
Metapotreba
Mimika
Mlčanie
Moc (ovládanie)
Monománia
Morálne vedomie
Motivácia
Motivačná teória
Motivačno-hygienická teória
Mravné vedomie
Myšlienková činnosť
Myšlienková operácia
Nálada
Námesačníctvo
Náročná životná situácia
Názornosť
Nadšenie
Nadanie
Nadzmyslovosť
Napätie (psychológia)
Napodobovací pud
Napodobovanie
Narkománia
Nativizmus (psychológia)
Naučená bezmocnosť
Nazeravosť
Neúspešnosť
Nežičlivosť
Nebezpečné prenasledovanie
Nefelopsychóza
Neistota
Nekontrolovateľné myslenie
Nekrofília
Neobehaviorizmus
Neopsychoanalýza
Nervová činnosť
Neschopnosť
Nevedomie
Nevedomosť (neznalosť)
Neverbálna komunikácia
Nostalgia
Očný kontakt
Obranný mechanizmus
Obrazotvornosť
Obsah vedomia
Obsesia
Psychológia
Psychológia 19. storočia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk