Umelecká predstava túlavej planéty

Túlavá planéta (alebo medzihviezdna planéta alebo nomádska planéta) je vesmírny objekt veľkosti planéty, ktorý neobieha okolo žiadnej hviezdy.

Telesá tohto typu sú objavované od 90. rokov 20. storočia.

Vydávajú len veľmi málo svetla a preto sa dajú súčasnými ďalekohľadmi len ťažko pozorovať. Niektoré by mohli mať atmosféru podobne ako Jupiter a vďaka silnému skleníkovému efektu by mohli byť dosť teplé na to, aby na nich existoval život.^[1]

V našej galaxii by mohlo byť túlavých planét asi dvojnásobne viac, než normálnych žiarivých hviezd.

Blízkymi príbuznými túlavých planét sú hnedí trpaslíci, telesá na pomedzí medzi hviezdou a planétou. Môžu sa tiež pohybovať kozmickým priestorom bez gravitačnej väzby na niektorú hviezdu, ale na rozdiel od planét v nich prebieha termonukleárna fúzia.

Vznik túlavých planét

Túlavé planéty mohli podľa súčasných teórií vzniknúť dvoma spôsobmi:

• Mohli sa zrodiť rovnako ako bežné planéty. V planetárnej sústave však následne došlo ku gravitačným poruchám, ktoré spôsobili zmeny dráh jednotlivých planét a táto planéta bola potom vymrštená preč zo sústavy. Predpokladá sa, že podobná situácia sa stala aj v našej slnečnej sústave, ktorá tak prišla o niekoľko planét.
• Podľa druhého scenára vznikla túlavá planéta zo zárodočnej hmloviny ako jediné (alebo najväčšie) teleso. V pôvodnej hmlovine však bolo príliš málo materiálu na to, aby sa z nej stala hviezda, a preto zostala na veľkosti planéty.

Referencie

1. ↑ ČRo Leonardo. Vesmírní bezdomovci . rozhlas.cz, 20.05.2011, . Dostupné online.

Pozri aj

• Hnedý trpaslík

Zdroj

Astronomický portál Portál slnečná sústava

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Toulavá planeta na českej Wikipédii.