Sírovec obyčajný

	Sírovec obyčajný
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	huby (Fungi, Eumycota)
Čeľaď (familia)	práchnovčekovité (Fomitopsidaceae)
Druh (species)	sírovec obyčajný (L. sulphureus)
Vedecký názov
	Laetiporus sulphureus
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sírovec obyčajný (Laetiporus sulphureus) je jedlá huba z čeľade práchnovčekovitých (Fomitopsidaceae).

Opis

Plodnice sú hrubo mäsité, konzolovité alebo rozlične nepravidelne zoskupené, bokom prirastené na substrát. Klobúk je 10 – 40 cm široký, v pôdoryse polkruhovitý, vejárovitý alebo rozlične deformovaný, na povrchu lúčovito vráskavý. Za mladi býva okrovožltý alebo sírovožltý, neskôr žltooranžový, miestami s ružovkastým odtieňom. V starobe je bledookrový až belavý. Rúrky sú 1,5 – 4 mm dlhé, sírovožlté, póry okrúhle, drobné, najprv sírovožlté, neskôr žltookrové. Na povrchu živých plodníc sa vylučujú kvapky bezfarebnej tekutiny, hovorí sa tomu, že plodnice gutujú (najmä v júni a júli, keď plodnice rastú veľmi rýchlo^[1]) .^[2] Dužina je biela alebo jemne krémovožltá, za mladi šťavnatá a mäkká, v starobe tuhá, krehká a drobivá. Má príjemnú hubovú vôňu a kyslastú chuť. Výtrusy sú vajcovité, hladké, bezfarebné, veľké 5–7 × 3,5–4,5 μm.^[3]

Výskyt

Rozšírený je najmä v teplejších oblastiach. Rastie od jari do jesene na odumretých, ale aj na živých kmeňoch listnatých stromov (hlavne na duboch, vŕbach a topoľoch^[3]). Vzácne rastie aj na ihličnanoch, na jedliach, smrekoch a smrekovcoch.^[2]

Použitie

Mladé, ešte šťavnaté plodnice sú jedlé. Chutné sú upravené na spôsob viedenského rezňa, nakladané v octovom náleve, alebo zúžitkované začerstva v rozličných úpravách nakyslo. Surová je však huba mierne jedovatá.^[4] Zo suchých plodníc sa kedysi rozdrvením získavala náhrada múky, z ktorej sa vraj na Šumave v neúrodných rokoch piekol aj chlieb.^[1]

Praktický význam

Je nebezpečným škodcom lesných, ale aj niektorých ovocných stromov. Jej podhubie spôsobuje intenzívnu hnilobu dreva, ktoré nadobúda červenohnedú farbu a kockovito sa rozpadáva, v trhlinách potom vidno aj voľným okom belavé podhubie, ktoré tvorí tenké blany a povrazce, vo väčších trhlinách vytvára vatovité zhluky.^[1] Hniloba preniká cez jadrové drevo a napadnutý strom spočiatku vyzerá zdravo a ďalej rastie. Po rokoch, väčšinou vo vegetačnom období, sa pod ťarchou olistenej koruny náhle zrúti.^[2]

Možnosť zámeny

Možnosť zámeny s inými hubami je málo pravdepodobná. Sfarbením, chuťou a niekedy i tvarom pripomína mladé plodnice vejárovca obrovského, ktorý ale na reze černie.^[4]

Galéria

plodnice rastúce na kmeni
spodná strana huby
nepravidelne zoskupené mladé plodnice

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 233.
↑ ^a ^b ^c Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 291.
↑ ^a ^b Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 148.
↑ ^a ^b Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 110.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sírovec obyčajný

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:233-1] Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 233.

[:291-2] Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 291.

[:148-3] Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 148.

[:110-4] Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 110.

[1]

[2]

[3]

[4]