Pavel Gejdoš
slovenský scenárista, dramaturg a spisovateľ
Narodenie	13. august 1924 Iľanovo, Česko-Slovensko
Úmrtie	6. marec 1998 (73 rokov) Bratislava, Slovensko
Deti	Pavel Gejdoš ml.
Literárny portál  Filmový portál  Biografický portál

Pavel Gejdoš (* 13. august 1924, Iľanovo – † 6. marec 1998, Bratislava)^[1] bol slovenský scenárista, dramaturg a spisovaťeľ.^[1]

Životopis

Narodil sa v obci Iľanovo, dnes mestskej časti Liptovského Mikuláša. Po absolvovaní štúdia na strojníckej priemyslovke, pracoval ako elektrotechnik a kultúrny referent vo Svite. V československom štátnom filme pôsobil v Bratislave od roku 1950. Najprv ako asistent, neskôr režisér, riaditeľ a nakoniec scenárista hraného filmu. Zbierkou básni Moja láska – mier (1951) vstúpil do literatúry ako tzv. robotnícky autor.

V roku 1962 odvolali z funkcie oblastného riaditeľa Filmovej tvorby a distribúcie Bratislava (FDTB) Pavla Dubovského – stal sa prvým námestníkom ústredného riaditeľa Československého filmu Aloisa Poledňáka v Prahe. Až do 1. júna 1963 podnik dočasne viedol Július Jaššo, potom za riaditeľa FDTV vymenovali dramaturga a od roku 1960 riaditeľa Štúdia hraných filmov Pavla Gejdoša. Takto začala éra štvor-a päť funkčných období riaditeľov podniku. Pavel Gejdoš týmto začal tradíciu umelcov na poste riaditeľov filmového podniku. Neskôr nimi boli aj Ctibor Štítnický, Pavol Koyš a Martin Ťapák.^[2]

Od roku 1963 nastúpil Pavel Gejdoš na pozíciu na post riaditeľa kolibského štúdia, čím sa začala diskusia o schvaľovacích postupoch.Uskutočnila sa žiadaná zmena a centralizmus sa oslabil, hoci viacerí slovenskí filmári pripomínali,, že „s.Poledňák (ústredný riaditeľ Československého filmu) v kritickom čase, keď esťe bol vyhranenejší dogmatizmus, najmä v súvislosti s filmom Boxer a smrť, zobral na seba zaradenie scenára do výroby“ Pražskí posudzovatelia boli zhovievaješí všeobecne. Boli menej dogmatickí bez ohľadu na to, či isšlo o zástupcov ministerstva, ÚV KSS, alebo iných orgánov. Slovenskí schvaľovatelia napríklad žiadali, aby sa z filmu Pieseň o sivom holubovi vyradili niektoré neslušné slová, napríklad „hovno“. Riaditeľ Československého filmu Alojz Poledňák mal v rokoch 1966 – 1967 výhrady proti koprodukcii s Francúzskom, a najmä proti Robbe-Grilletovi, ale napokon sa nechal presvedčiť. O podobných, alebo aspoň menších ústupkoch sa u nás spravidla nedalo diskutovať.^[2]

V jednom z úradných záznamov o telefonickom rozhovore pracovníka IV. oddelenia ÚV KSS Ladislava Šoltýsa s Júliusom Jaššom (riaditeľom FDTB namiesto Dubovského) zo 14. apríla 1962 sa uvádza: „Súdruh Šoltýs oznámil, že bolo dohodnuté na IV. oddelení ÚV KSS, aby plnú zodpovednosť za schvaľovanie scenárov hraných filmov a ich zaraďovanie do výroby mali ideovo-umelecké rady a riaditeľ podniku“. S Pavlom Gejdošom neboli filmári spokojní, preto ho po roku pôsobenia vymenili a na jeho miesto prišiel Ctibor Štítnický.^[2]

Okrem svojho pôsobenia vo filme sa venoval dramatickej aj prozaickej tvorbe, pričom ako scenárista stvárnil témy historické a spoločenské. Najmä protifašistický odboj a povojnové budovanie. Napísal tiež scenáre k filmom a rozhlasovým hrám.^[3]

Dielo

Dramatické práce

• 1950 – Jabloň
• 1952 – Mlyny
• 1953 – Ovocie na mieru
• 1960 – Dva staré zvony
• 1962 – Rybičky, ryby, veľryby

Poviedkové knihy

• 1969 – V zemi smútku
• 1971 – V zrkadle mesta

Filmové scenáre

• 1961 – Pokorené rieky
• 1970 – Strieborný Neptún
• 1971 – Hľadači svetla
• 1971 – Katakomby
• 1973 – Návšteva
• 1973 – Srdce na lane
• 1974 – Cesta ženy
• 1976 – Prázdniny u starej mamy
• 1976 – Rozdelení
• 1977 – V metelici času
• 1982 – Rozmar
• 1983 – Reťazenie
• 1984 – Právom lásky
• 1985 – Deti
• 1989 – Prebudenie

Ocenenia

• Cena Antonína Zápotockého pri príležitosti 27. výročia Februárových udalostí

Referencie

Literatúra

• Prof. Václav Macek Csc. Prof. PhDr. Jelena Paštéková, CsC., Dejiny slovenskej kinematografie, Bratislava, Slovenský filmový ústav, 2016 s. 408 – 515

Externé odkazy

• Pavel Gejdoš – Literárne informačné centurm
• Pavel Gejdoš v Česko-Slovenskej filmovej databáze