Oľga Keltošová - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Oľga Keltošová
Oľga Keltošová
slovenská publicistka a politička
Bývalá poslankyňa Slovenskej národnej rady
V úrade
1990 – 1992
Bývalá poslankyňa Národnej rady SR
V úrade
1992 – 1998
4. ministerka práce, soc. vecí a rodiny SR
V úrade
24. júna 1992 – 15. marca 1994
Predchodca Helena Woleková Július Brocka Nástupca
6. ministerka práce, soc. vecí a rodiny SR
V úrade
13. decembra 1994 – 26. februára 1998
Predchodca Július Brocka Vojtech Tkáč Nástupca
Bývalá starostka m. č. Bratislava-Lamač
V úrade
2. januára 2007 – 20. decembra 2010
Predchodca Peter Šramko Peter Šramko Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoSuchalová
Narodenie27. február 1943 (79 rokov)
Pezinok, Slovenská republika
Politická stranaDS
HZDS
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Rodina
Manžel
DetiOľga, Michal

Mgr. Oľga Keltošová, rodená Suchalová (* 27. február 1943, Pezinok) je slovenská publicistka a bývalá politička – ponovembrová členka Demokratickej strany a neskôr popredná politička HZDS, poslankyňa Slovenskej národnej rady a Národnej rady SR a ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny v druhej a tretej vláde Vladimíra Mečiara.[1]

Životopis

V roku 1966 absolvovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia prispievala do bratislavského študentského časopisu Echo bratislavských vysokoškolákov a do pražského Študenta. Po okupácii v roku 1968 sa z politických dôvodov nemohla venovať svojej profesii.[1] V rokoch 1970 – 1971 pôsobila ako prekladateľka na Prírodovedeckej fakulte UK, venovala sa tiež publicistickej činnosti (tvorba pre deti, rozhlasové relácie, prekladateľstvo).[2]

Po Nežnej revolúcii sa stala tlačovou tajomníčkou obnovenej Demokratickej strany, v ktorej sa pred februárom 1948 angažoval jej otec. K vstupu do DS ju presvedčil predfebruárový predák DS Martin Kvetko, ktorý sa po roku 1989 vrátil na Slovensko.[chýba zdroj Od roku 1990 zasadala za DS v Slovenskej národnej rade a v rokoch 1990 – 1991 bola podpredsedníčkou SNR. Potom prešla do novovzniknutého Hnutia za demokratické Slovensko, pretože nesúhlasila s priebehom udalostí na jar 1991, kedy bol Vladimír Mečiar odvolaný z postu slovenského premiéra. Členkou HZDS sa však stala až v roku 1992. Za toto hnutie bola vo voľbách v roku 1992 zvolená do SNR a v druhej vláde Vladimíra Mečiara zastávala až do jej pádu v marci 1994 post ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny – najprv v slovenskej vláde v rámci ČSFR, po zániku Česko-Slovenska od 1. januára 1993 ako ministerka samostatného Slovenska. Do funkcie ministerky práce a sociálnych vecí SR sa vrátila po predčasných parlamentných voľbách v roku 1994 a zotrvala v nej do februára 1998.

V roku 1994 sa ako poslankyňa NR SR podieľala na takzvanej „noci dlhých nožov“ z 3. na 4. novembra, kde staronová vláda Vladimíra Mečiara narýchlo obsadila všetky významné parlamentné posty.

Opätovne bola ako poslankyňa NR SR zvolená v parlamentných voľbách v roku 1998.[2][3] V parlamente ale zotrvala len krátko a ešte v roku 1998 vláda schválila jej vymenovanie za veľvyslankyňu SR pri OSN.[4] Neskôr opustila HZDS (k roku 2001 je už uvádzaná ako členka pragmatického krídla HZDS, mierne kritického voči politickému štýlu Vladimíra Mečiara).[chýba zdroj

V období od 2. januára 2007 do 20. decembra 2010 pôsobila ako starostka bratislavskej mestskej časti Lamač.[5]

Jej prvým manželom bol študent David Jenkins, ktorého poznala na študijnom pobyte vo Veľkej Británii. Rozviedli sa po jednom roku. Druhým manželom bol spisovateľ Vlado Bednár, s ktorým sa neskôr rozviedla a ktorý tragicky zahynul v roku 1984. Tretíkrát sa vydala v roku 1982, za právnika Petra Keltoša. Rozviedli sa v roku 1999. Z manželstva s Vladom Bednárom má dve deti, Oľgu a Michala.[1][6][7]

Referencie

  1. a b c Oľga Keltošová . Bratislava: Úrad vlády SR, . Dostupné online.
  2. a b Mgr. Oľga Keltošová . osobnosti.sk, . Dostupné online.
  3. SUDOR, Karol. Oľga Keltošová: HZDS mi ponúkalo privatizovať. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-07-09. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
  4. Vláda schválila návrh na vymenovanie O. Keltošovej za veľvyslankyňu SR pri OSN. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1996-02-21. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
  5. Starosta : Starostovia po roku 1989 . M. č. Bratislava-Lamač, . Dostupné online.
  6. MATEJČÍKOVÁ, Daša. Oľgu Keltošovú pripravil exmanžel o milión korún. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2001-05-09. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
  7. Politici, milenky a rozpadnuté manželstvá . obroda.sk, . Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oľga Keltošová na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Oľga Keltošová





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk