A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Valentín Balaša | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 20. október 1554 |
Zvolenský zámok, Habsburská monarchia | |
Úmrtie | 30. máj 1594 (39 rokov) |
Ostrihom, Habsburská monarchia | |
Národnosť | uhorská |
Zamestnanie | vojak, básnik |
Manželka | Kristína Dobóová |
Deti | Ján (1585-?) |
Dielo | |
Žánre | stanca - Balassa stanza, divadelná hra |
Obdobie | humanizmus, renesancia |
Témy | láska, náboženstvo, vojenstvo, patriotizmus |
Literárne hnutie | neskororenesančná literatúra v Uhorsku |
Ovplyvnený | |
Ovplyvnil |
|
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Valentín Balaša (plné texty diel autora) |
Valentín Balaša (multimediálne súbory na commons) | |
Valentín Balaša alebo Valent Balaša[1][2] (maď. Balassi Bálint alebo Balassa Bálint, titul: Baron Bálint Balassa de Gyarmath et Kékkeő, slov. barón Valentín Balaša z Ďarmôt a Modrého Kameňa; * 20. október 1554, Zvolen – † 30. máj 1594, Ostrihom, pochovaný v kostole v obci Hybe na Slovensku)[3] bol uhorský renesančný básnik, ktorý písal po maďarsky, turecky a po slovensky. Je zakladateľom modernej maďarskej lyrickej poézie a prvým autorom maďarskej erotickej poézie.
Život
Balaša pochádzal z poprednej šľachtickej uhorskej rodiny Balašovcov. Jeho predkovia vlastnili v 13. storočí liptovské obce Iľanovo a Paludzu, ktoré vymenili za Ďarmoty, kde sa na dlhú dobu usídlili. Na prelome 13. a 14. storočia získali aj panstvo Modrý Kameň (maďarsky Kékkő), v rokoch 1554-1600 vlastnili aj hrad Liptovský Hrádok.
Valentín prežil svoje detstvo na Zvolenskom zámku, ale aj na hrade v Liptovskom Hrádku. Bolo mu poskytnuté kvalitné vzdelanie - ovládal až osem jazykov. Balaša študoval na univerzitách v Nemecku (od roku 1565 študoval napríklad v Norimbergu) i v Taliansku a dosiahol výborné vzdelanie v literatúre. Istý čas bol jeho učiteľom evanjelický kňaz Peter Bornemisa (maďarsky Bornemissza Péter). V rokoch 1573-1574 študoval na vojenskej škole v Jágri (dnes Eger).
Od roku 1575 pôsobil na území Sedmohradska, kde sa účastnil bojov proti vojskám sedmohradského vojvodu Štefana Bátoriho, ale počas bojov upadol do jeho zajatia. Keď sa Bátori stal poľským kráľom, zobral ho vo svojom sprievode do Poľska, kde sa Balaša zúčastnil v roku 1577 bojov pri Gdańsku proti cisárskej armáde.
V roku 1577 sa vrátil do Uhorska. Koncom 70. rokov žil opäť na hrade Liptovský Hrádok, ktorý mu pripadol pri delení rodových majetkov. S vlastnou rodinou viedol viaceré právne spory kvôli rodovým majetkom. Spolu s bratom Františkom sa postaral o obnovu hradu a dal ho obohnať novým múrom. Pre zvýšenie poddanských povinností sa však dostal do konfliktu s vlastnými poddanými, najmä v obci Pribylina.
V rokoch 1579-1582 bol dôstojníkom v posádke Jágerského hradu, neskôr sa vrátil do Zvolena. V roku 1588 slúžil u hlavného kapitána v Nových Zámkoch. V roku 1589 cestoval po Sedmohradsku, ale koncom roku 1589 odišiel opäť do Poľska, kde žil najmä v Krakove. Na jeseň 1591 sa vrátil do Uhorska a obchodoval s vínom.
Valentín Balaša sa v roku 1593 zapojil do bojov pätnásťročnej vojny proti Osmanom v radoch cisárskeho vojska, teda na strane Habsburgovcov, bojoval vo vojsku Mikuláša Pálfiho a zúčastnil sa dobytia hradov Divín (hrad) a Modrý Kameň. Pri obliehaní Ostrihomu bol ťažko ranený - odtrhlo mu obe nohy - a do troch dní skonal. Pôvodne vyznával kalvínsku vieru, ale neskôr prestúpil na rímskokatolícke vierovyznanie.
Dielo
Valentín Balaša písal po maďarsky, slovensky a po turecky. Okrem poézie napísal aj jednu komédiu v maďarčine. Slovenské básne objavili až v roku 1949 vo viedenskej Národnej knižnici. Dovtedy nikdy nevyšli knižne. Balaša písal v slovenčine nábožensky ladené básne a jednu o láske: "Pieseň v mene peknej devy". Je autorom tejto časovo najstaršej svetskej ľúbostnej básne v slovenčine uverejnenej v kódexe Jána Jóba Fanchaliho, ktorý má neskororenesančný charakter.[3]
Valentín Balaša písal stance a dal meno jednému ich druhu - "Balašova stanca" (Balassi stanza). Má rýmovú štruktúru a a b c c b d d b alebo v deväť veršovej slohe sa opakujúce rýmy v treťom, šiestom a deviatom verši. Balaša má vyspelú básnickú techniku. Jeho hrdinské básne ako aj náboženské básne patria k vrcholom renesančnej lyriky.[4]
Zoznam známych diel
- Zbierka básní - stancí, zozbieraná do rukopisu v roku 1589, maďarsky, našla sa až v r. 1874 v knižnici rodu Radvanských.
- Kódex Jána Jóba Fanchaliho - Krásna maďarská komédia, divadelná hra prepracovaná podľa talianskeho vzoru, maďarsky "Szép magyar komédia" alebo v slovenčine "Credulus a Júlia", ktorú objavil slovenský literárny vedec Ján Mišianik v roku 1959[4]
- Pieseň v mene peknej devy- báseň v slovenčine[3]
Bibliografia
- Bálint Balassi : Poeta i żołnierz (450-lecie urodzin). Krosno 2004, 152 s. (po poľsky)
- BIZUB, František: Pôsobenie rodu Balašovcov v Liptove. Turany 2014, 124 s. ISBN 978-80-89694-07-5
- ERDÉLYI, P.: Balassi Bálint élete. (Život Valentína Balašu) Budapest 1899 (po maďarsky)
- ECKHARDT, S.: Az ismeretlen Balassi Bálint. (Neznámy Valentín Balaša) Budapest 1943 (po maďarsky)
- FERENCOVÁ, Helena - ANTOLOVÁ, Erika (eds.): Rod Balašovcov v 13. až 19. storočí. Zborník z medzinárodnej konferencie Modrý Kameň, jún 2012. Modrý Kameň : SNM - Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň, 2013. 448 s. ISBN 9788080603083
- HANKO, Jaroslav: Balašovci z Ďarmôt a Modrého Kameňa. 2012, 182 s. ISBN 9788097093303
Referencie
- ↑ FEKETE-APOLKIN, Ján. Valent Balaša: život, dielo, súvislosti: (modrokamenská pocta renesančnému básnikovi). Modrý Kameň : Mestský úrad, 2005. ISBN 80-969447-3-8.
- ↑ Balašovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
- ↑ a b c MATISKOVÁ, Elena. Bálint Balassi – Valentín Balaša . 2004. Dostupné online.
- ↑ a b Malá encyklopédia spisovateľov sveta. Bratislava : Obzor, 1981, s. 45
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Valentín Balaša
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Balassa Bálint na anglickej Wikipédii.
- Článok E. Tarabčákovej-Prameň(po slovensky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Feldek
Ľudovít Fuchs
Ľudovít Kubáni
Štefan Atila Brezány
Štefan Balák
Štefan Chrappa
Štefan Komodický
Štefan Krčméry
Štefan Leška
Adam Kereškéni
Adam Lovich
Andrej Čipkár
Andrej Ľudovít Katina
Andrej Chudoba
Andrej Ferko (básnik)
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Andrej Hablák
Andrej Kúdela
Anton Bielek
Asen Almáši
Augustín Doležal
Augustín Način Borin
Blažej Krasnovský
Bohuslav Klimo
Boris Filan
Cyril Gallay
Daniel Hevier
Daniel Miloslav Bachát
Denis Jacko
Dionýz Kubík
Dušan Dušek
Eduard Gombala
Elena Čepčeková
Elena Kamenická
Elena Krššáková
Elena Lacková
Eliáš Berger
Eliáš Galajda
Eliáš Láni
Emil Boleslav Lukáč
Emil Korba
Erik Groch
Eva Kováčová (poetka)
Fraňo Kráľ
František Andraščík
František Hečko
František Hlavička
František Lipka
Gizela Gáfriková
Hugolín Gavlovič
Igor Gallo
Igor Hochel
Imrich Kružliak
Ivan Čičmanec
Ivan Baláž Kráľ
Ivan Gall
Ivan Kadlečík
Ivan Kolenič
Ivan Krasko
Ivan Kupec
Ivan Laučík
Ján Andraščík
Ján Büringer
Ján Baptista
Ján Bayer
Ján Bocatius
Ján Brezina
Ján Buzássy
Ján Capko
Ján Chryzostom Hanulík
Ján Filický
Ján Frátrik
Ján Francisci-Rimavský
Ján Haranta
Ján Hollý (spisovateľ)
Ján Kalinčiak
Ján Kalinka
Ján Kollár
Ján Kostra
Ján Kovalik-Ústiansky
Ján Kršák
Ján Pravoslav Leška
Július Lenko
Jakub Grajchman
Jakub Jakobeus
Jana Bodnárová
Jana Kantorová-Báliková
Janko Čajak
Janko Filipča
Janko Jesenský
Janko Kráľ
Joachim Kalinka
Jozef Cehuľa
Jozef Dunajovec
Jozef Emanuel
Jozef Horák
Jozef Ignác Bajza
Juraj Bindzár
Juraj Chladný
Juraj Kalnický
Juraj Kuniak
Karol Ľudovít Černo
Karol Chmel
Karol Kuzmány
Karol Leška
Karol Lovaš
Katarína Kucbelová
Kazimír Bezek
Kliment Ochridský
Koloman Banšell
Koloman Kolomi Geraldini
Konštantín Filozof
Krista Bendová
Leonard z Uničova
Leopold Branislav Abafi
Lucia Eggenhofferová
Mária Ďuríčková
Mária Bátorová
Mária Ferenčuhová
Mária Hrúzová
Mária Jančová
Maša Haľamová
Marián Grupač
Marián Hatala
Marián Kováčik
Marianna Grznárová
Maroš Bančej
Maroš Hečko
Marta Hlušíková
Martin Bošňák
Martin Bujna
Martin Kasarda
Matej Bel
Matej Jančo
Michal Beca
Michal Buľovský
Michal Godra
Michal Habaj
Michal Miloslav Hodža
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Dohnány
Mikuláš Kasarda
Mikuláš Kočan
Mikuláš Kováč
Milan Abelovský
Milan Ferko
Milan Kraus
Milan Lechan
Mila Haugová
Miroslava Ábelová
Miroslav Búran
Miroslav Dudok
Nata Hosťovecká
Ondrej Miloslav Bella
Pavel Bunčák
Pavel Koyš
Pavol Dobšinský
Pavol Gašparovič Hlbina
Pavol Horov
Pavol Hudák (básnik)
Pavol Janík (spisovateľ)
Peter Andruška
Peter Bella
Peter Benický
Peter Bilý
Peter Gregor
Peter Kellner-Hostinský
Peter Kompiš ml.
Radovan Brenkus
Rebeka Lešková
Richard Kitta
Rudolf Čižmárik
Rudolf Dilong
Rudolf Fabry
Rudolf Jurolek
Samo Bohdan Hroboň
Samo Chalupka
Samuel Coryli
Samuel Hruškovic
Samuel Kupčok
Silvia Budayová
Stanislav Háber
Svetozár Hurban-Vajanský
Teofil Klas
Theo H. Florin
Tibor Kočík
Tomáš Janovic
Valentín Balaša
Valentín Beniak
Valerij Kupko
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Vendelín Bohboj Kutlík
Viera Benková
Viliam Klimáček
Vlastimil Kovalčík
Vojtech Kondrót
Zoznam slovenských básnikov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk