Władysław Reymont
poľský spisovateľ
Osobné informácie
Rodné meno	Stanisław Władysław Rejment
Narodenie	7.5.18687. máj 1868
	Radomsko, Poľsko
Úmrtie	5. december 1925 (57 rokov)
	Varšava, Poľsko
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Władysław Reymont (plné texty diel autora)
	Władysław Reymont (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Władysław Stanisław Reymont (rod. Stanisław Władysław Rejment ; * 7. máj 1868, Radomsko, Poľsko – † 5. december 1925, Varšava, Poľsko) bol poľský spisovateľ prozaik a románopisec, jeden z hlavných predstaviteľov realizmu s prvkami naturalizmu v próze Młodej Polski - Mladého Poľska. Malú časť jeho odkazu tvoria básne. Je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru z roku 1924 za štvorzväzkový "roľnícky epos" Chłopi. Je to jeden z najvýraznejších a najvýznamnejších spisovateľov v dejinách poľskej literatúry.

Životopis

Reymont sa narodil v rodine organistu. Jeho otec Jozef Rejment, sčítaný človek, mal hudobné vzdelanie, pôsobil ako organista v tušínskej farnosti a viedol farské matriky a korešpondenciu farára s ruskými úradmi. Jeho matka Antonina (rodená Kupczyńska) mala rozprávačský talent. Pochádzala z chudobnej krakovskej šľachty; v zrelom veku túto skutočnosť spisovateľ často zdôrazňoval.

Jeho rodičia chceli, aby sa stal organistom. Odmietal chodiť do školy, často menil povolania a bydliská a veľa cestoval po Poľsku a Európe. Absolvoval nedeľnú školu vo Varšave. V rokoch 1880 až 1884 sa vyučil krajčírskemu remeslu vo Varšave, potom sa stal majstrom. V rokoch 1884 až 1888 pôsobil ako herec v kočovných divadelných skupinách, v rokoch 1888 až 1893 sa vďaka otcovej záštite zamestnal ako nižší úradník na Varšavsko-vídeňskej železnici, pracoval okrem iného v Rogowe a Lipciach. V roku 1890 zomrela spisovateľova matka. Ako spisovateľ sa živil od roku 1894, keď sa presťahoval do Varšavy, ale prvé básne napísal už v roku 1882.

Dňa 13. júla 1900 Reymont utrpel zranenie pri vlakovom nešťastí. S dvoma zlomenými rebrami ho previezli do nemocnice, ale v lekárskej správe sa uvádza, že spisovateľ má 12 zlomených rebier a ďalšie poranenia tela a nie je známe, či bude ešte schopný duševnej práce. Nemocničnú správu sfalšoval Dr. Jan Roch Raum. Vysoké odškodné 38 500 rubľov mu pomohlo získať finančnú nezávislosť.

15. júla 1902 sa v Krakove oženil s Auréliou Szabłowskou, rodenou Schatzschnejderovou. Svadba sa konala v karmelitánskom kostole v Piaseku. V tom istom roku zomrel jeho brat Franciszek.

Władysław Reymont bol svedkom udalostí revolúcie v roku 1905. Svoje postrehy z generálneho štrajku a demonštrácií vo Varšave, ktoré nasledovali po vyhlásení Ústavného manifestu cárom Mikulášom II., opísal v texte Kartki z notatnika (Zápisky z notesa) v č. 45 časopisu Tygodnik Ilustrowany. Zbierka jeho spomienok z tohto obdobia s názvom Z ústavných dní. Poznámky, bola neskôr v roku 1956 znovu vydaná v treťom zväzku Dzie wybrane pod názvom Nowele.

Pred rokom 1914 bol členom tajnej organizácie Národná liga. V reakcii na vyhlásenie vrchného veliteľa ruskej armády, veľkokniežaťa Nikolaja Nikolajeviča Romanova zo 14. augusta 1914, podpísal ďakovný telegram, v ktorom okrem iného vyhlásil, že krv synov Poľska, preliata spolu s krvou synov Ruska v boji proti spoločnému nepriateľovi, sa stane najväčšou zárukou nového života v mieri a priateľstve medzi oboma slovanskými národmi.

Reymontov dom v Lipcach Reymontowskich.

V roku 1920 kúpil usadlosť v Kołaczkówe.

Dňa 13. novembra 1924 bola Reymontovi udelená Nobelova cena, ale pre zlý zdravotný stav si ju nestihol prevziať. 1. mája 1925 vstúpil do Poľskej ľudovej strany - "Piast". 16. mája 1925 mu bol udelený titul čestného člena Spolku poľských novinárov vo Ľvove. Do konca života bol členom kapituly Rádu Polonia Restituta.

Zomrel 5. decembra 1925 vo svojom byte na ulici Górnośląska 16 vo Varšave. Dňa 6. decembra bolo jeho telo slávnostne prenesené z Górnośląskej ulice do Katedrály svätého Jána, kde bola jeho rakva vystavená pre verejnosť. Dňa 9. decembra ho pochovali v aleji vyznamenaných na starom cintoríne Powązki a jeho srdce bolo vložené do stĺpa kostola Svätého kríža.

Sejm Poľskej republiky vyhlásil rok 2000 za Rok Reymonta.

Dielo

Reymontova tvorba je veľmi rôznorodá. Do svojich románov vkladal prvky sociálnej kritiky. Władysław Reymont získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1924 za román Chłopi (Sedliaci). Ďalšími nominantmi boli Stefan Żeromski a Tomas Mann; prvý z nich bol považovaný za vynikajúceho spisovateľa, ale Švédska akadémia ho odmietla z dôvodu jeho antigermanizmu.

Pielgrzymka do Jasnej Góry (1895, Púť na Jasnú horu), autorov prvý román napísaný na základe jeho poznatkov o Čenstochovej, akýsi náprotivok Zolovho románu Lurdy.

Komediantka (1896), je román o živote kočovnej divadelnej umelkyne, v ktorom sa mladá, slobodomyseľná hrdinka márne snaží vymaniť z malomestského rodinného prostredia.

Fermenty (1897, Svitanie), román, voľné pokračovanie Komediantky.

Spotkanie (1897, Stretnutie), zbierka poviedok, bezútešný obraz sociálnej periférie.

Lili (1897), novela z divadelného prostredia, ktoré autor veľmi dobre poznal. Rozpráva o láske medzi mladou a pôvabnou herečkou a bohatým statkárom, o vzťahu, v ktorom sa dievča v obave z pokojného života na vidieckom dvore vzdá pravej lásky a vyhliadky na manželský život.

Tomek Baran (1897), dedinská rozprávka.

Sprawiedliwie (1899, Spravodlivosť), román, ktorý rozpráva o tragédii mladého dedinčana, uväzneného panskou svojvôľou, ktorý z ľútosti nad svojou rodinou utečie z väzenia a matka ho do poslednej chvíle bráni proti dedinčanmi, zámerne poštavnými vrchnosťou v mene panskej spravodlivosti.

Ziemia obiecana (1899, Zasľúbená zem), román, dramatický obraz priemyselnej Lodže, sveta bankárov a továrenských robotníkov, v ktorom ľudské city a skutočné morálne hodnoty ničí kapitalistická konkurencia, vlčia morálka a honba za ziskom. Príbeh je vyrozprávaný naturalisticky v duchu Émila Zolu, sústreďuje sa na kapitalistických hrdinov bez väčšej pozornosti k robotníkom a autor zobrazuje, ako investovaný poľský, nemecký a židovský kapitál prináša na jednej strane obrovské zisky a život v palácoch a na druhej strane vedie k zotročeniu vidieckeho ľudu, ktorý sa do Lodže ženie za zárobkom. Spolu s kapitalizmom Reymont odsudzuje celú mestskú civilizáciu a zdroj zdravých národných síl vidí v roľníctve, ktoré si však neidealizuje.

W jesienną noc (1900, Za jesennej noci), zbierka poviedok.

Przed świtem (1902, Pred úsvitom), zbierka poviedok.

Z pamiętnika (1903, Z denníka), zbierka poviedok.

Władysław Stanisław Reymont, fotografia z knihy Sedliaci

Chłopi (1904 - 1909, Sedliaci), autorovo vrcholné dielo, štvorzväzková románová kronika, ktorá Reymontovi priniesla svetovú slávu. Jednotlivé časti sa nazývajú Jeseň (1904), Zima (1904), Jar (1906) a Leto (1909). Autor vo svojej knihe vytvoril mnohotvárny, pestrý a dramatický obraz poľskej dediny s jej majetkovými, generačnými a triednymi spormi. Život dedinčanov je neoddeliteľne spätý s okolitou krajinou a je rámcovaný ročnými obdobiami, pravidelne sa opakujúcimi prácami na poli a v domácnosti, rituálmi, zvykmi a obyčajmi. Prvá polovica románu je nabitá dynamickým dejom, druhá je statickejšia, prešpikovaná alegorickými prvkami, symbolikou, dekadentnou sexualitou a solidárnym poňatím života na vidieku (dedina sa dočasne zjednocuje v odpore proti šľachte a nemeckým kolonistom a tiež v snahe založiť poľskú školu. Funkčné používanie nárečia prispieva k bohatosti, rozmanitosti a dynamike rozprávania. Dej románu sa odohráva v malej a chudobnej dedinke Lipka a hlavnou osou príbehu je rodina bohatého sedliaka Borynu. Na protest rodiny sa ožení s mladou Jagnou, milenkou svojho ženatého syna Anteka. Milostný vzťah medzi mladými ľuďmi však neustal a Boryna vyhnala Jagnu so synom a rodinou z domu. Keď hájnik smrteľne zraní Borynu v boji o sedliacky les, Antek hájnika zabije. Po prepustení z väzenia Antek prežíva duchovnú obrodu a oddane sa venuje vzdelávaniu svojej rodnej krajiny. Román Sedliaci čerpá z fascinácie roľníckou energiou, prirodzenosťou a jednoduchosťou života, ktorá je charakteristická pre mnohé diela zo začiatku 20. storočia.

Burza (1907, Búrka), zbierka poviedok.

Wampir (1911, Vampír), román, v ktorom Reymont spracoval svoje skúsenosti s vtedy módnym spiritualizmom.

Ave patria (1907), zbierka poviedok.

Na krawędzi (1907, Na hrane), zbierka poviedok.

W ziemi chełmskiej (1911, V zemi chelmenskej), zbierka reportáží.

Rok 1794 (1913 - 1918), historická románová trilógia, ktorá opisuje udalosti okolo Kościuszkovho povstania a zároveň nás zoznamuje s revolučným Parížom za Robespierrovej vlády.

Za frontem (1919, Za frontom), zbierka poviedok.

Bunt (1924, Vzbura), fantasy román, antiutópia.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Władysław Reymont

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Władysław Reymont na poľskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Władysław Reymont na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.