A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Václav František Chlumecký | |
spisovateľ, publicista | |
Narodenie | 30. december 1861 Skuteč |
---|---|
Úmrtie | 30. september 1944 (82 rokov) Banská Štiavnica |
Odkazy | |
Commons | Václav Chlumecký |
Václav František Chlumecký (* 30. december 1861, Skuteč – † 30. september 1944, Banská Štiavnica) bol český, slovenský a česko-slovenský spisovateľ a publicista. Používal pseudonymy Ľuboslav, Enšpenger, Ján Ľuboslav, N. Špenger.
Študoval na gymnáziu vo Viedni (nedokončil), v rokoch 1875 – 1879 sa vyučil za maliara skla a porcelánu. Sprvu robotník na viacerých miestach (napr. vo Viedni, Budapešti, Pésci, Brně, Třinci...), od 1920 redaktor v Banskej Bystrici, spoluzakladateľ a zodpovedný redaktor Hlasu ľudu v Banskej Bystrici (1920 – 1922), funkcionár robotníckeho a komunistického hnutia, člen KV KSČ v Banskej Bystrici (1922 – 1929). Priekopník slovenskej robotníckej tlače, patril do skupiny proletárskych spisovateľov. Účastník ilegálneho protifašistického hnutia. Autor satirického románu, niekoľkých vedeckofantastických prác, matematických rébusov a hlavolamov. Prispieval do robotníckych a proletárskych novín, napísal množstvo politických, ideových a osvetových článkov, správ, besedníc, fejtónov a i. Zostavil a vydal zborník robotníckych piesní. V roku 1920 – 1929 senátor NZ.
Život
Narodil sa v českom mestečku ako jedno z piatich detí úradníka. Štúdiá na reálnom gymnáziu vo Viedni z finančných dôvodov neukončil, v rokoch 1875 – 1879 sa vyučil za maliara skla a porcelánu.
Skoré uvedomenie si finančných bariér priviedlo Chlumeckého k robotníckemu hnutiu. Do jeho ideí je zasvätený učiteľom Enšpengerom, ktorému sa neskôr odmenil tým, že používal jeho meno ako literárny pseudonym. Od začiatku deväťdesiatych rokov žil a pôsobí na území stredného Slovenska. Písal články, skúšal písať aj poéziu.
Dielo
Vo februári a marci roku 1914 mu na pokračovanie v Robotníckych novinách vyšla prvá próza pod názvom Janko Kosák v nebi. V tomto príbehu sa uvedomelý robotník pred búrkou utiahne do kostola. Tu ho spolu s farárom a sviečkovou babou omráči hrom. Cez Mesiac a Mars sa dostane do Pekla a potom do Neba. Všade porobí poriadky a v závere sa vráti do reality k svojej Aničke. Peklo, Nebo, Mesiac i Mars sú v tejto Chlumeckého próze kulisami grotesknej hyperbolicky ladenej alegórie na spoločenské pomery. Aj veľmi ďaleko, veľmi vysoko, všade je to o inštitúciách, peniazoch a vplyve, všade stojí človek sám proti mocným. Farbisté opisy Neba a Pekla prevzal Chlumecký z predstáv ľudového baroka, veľmi pravdepodobne z populárnych jarmočných hier či knižiek ľudového čítania. Pozadie však vyplňuje novými, modernejšími reáliami. Jeho text pritom, najmä vďaka hrdinovi, spĺňa atribúty príbehu. Janko Kosák reaguje, správa sa a koná s bezprostrednosťou vlastnou folklórnych hrdinov – pravda, zasa a opäť, jeho „rúcho“, vyjadrovanie, metódy i prostriedky sú iné – nové a modernejšie. Práve modernizáciou alegorická rozprávka presahuje smerom k utópii a kladie tak na Slovensku základy tohto vo svetovej fantastike veľmi obľúbeného žánra.
Utópiu štátu rovných, štátu bez peňazí, bezpochyby ovplyvnenú dobovými udalosťami (revolúcia boľševikov v Rusku), ponúka Chlumecký svojim čitateľom v krátkej poviedke pod názvom Zprávy z planéty Marsa, ktorá vyšla v Robotníckych novinách začiatkom roku 1918.
Načrtnuté tendencie napokon autor rozvíja vo svojej najrozsiahlejšej próze – v románe Profesor Šiltao, s podtitulom utopistický román. Text vychádzal na pokračovanie v Pravde chudoby v priebehu roku 1923, v roku 1924 vyšiel knižne. V knižke je prítomná silná satirická zložka, karikujúca dobové pomery. Pri zobrazovaní a rozprávaní o civilizácii návštevníkov z vesmíru – Sivuáncov – silnie v diele statická, náučná zložka, svet Sivu sa však stáva zrkadlom, v ktorom sa odrážajú a odrazom rozhýbavajú udalosti v našom svete. Chlumeckého román vznikol približne v tom istom čase ako Čapkova Továrna na absolutno, román fejtón, ktorý tiež pôvodne vychádzal na pokračovanie v Lidových novinách. Pre Čapka je motív fantastického ozvláštnenia odrazovým mostíkom pre hyperbolizované zobrazenie zmien vo svete, ktoré on sám vyvolal, podstata motívu a jeho fungovanie ho nezaujíma. Chlumecký naopak omnoho väčšiu pozornosť venuje východiskám – teda (prinajmenšom na ploche textu) známemu; Čapkov text nás zmätkom svojich mnohozáverov chce zneistiť, Chlumecký tým, že dôsledky príchodu mimozemšťanov na zem sníma a vníma jednoznačne bez akéhokoľvek vysvetľovania, výlučne cez prizmu udalostnú, uisťuje. Filozofia proletárskeho utopizmu už v tejto zárodočnej podobe v porovnaní s Čapkovým relativizmom ponúka omnoho menší priestor na diskusiu. Napokon, načo je diskusia, ak máme riešenie. Sivu a Zem v duchu proletárskeho internacionalizmu vytvárajú Zjednotené svety založené na spoločnej výrobe a spoločnom užívaní hodnôt.
Chlumecký v tvorbe utopických románov nepokračoval, v roku 1929 bol pre nesúhlas s novým prostalinsky orientovaným, autokratickým vedením vylúčený z KSČ. Z centra robotníckeho hnutia Banskej Bystrice sa presťahoval do ústrania v Lučenci, kde sa venoval svojim záľubám (prírodné vedy, matematika).
Rodina
- otec Václav Chlumecký – c.k. kancelarista pri Okresnom úrade vo Skutči, syn Františka Chlumeckého z Chrudimi a Rosalie, rod. Laiska
- matka Terézia Chlumecká, dcera Václava Zástěru a Doroty, rod. Ryšavej
- súrodenci: Emilie Anna Chlumecká (* 31. 3. 1863, Skuteč, čp. 244) a Františka Terezie Chlumecká (* 8. 8. 1864, Skuteč, čp. 245)
Literatúra
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Václav Chlumecký
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Plné texty diel V. Chlumeckého
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Českí básnici
Českí divadelní kritici
Českí dramatici
Českí esejisti
Českí kronikári
Českí literárni historici
Českí literárni kritici
Adolf Hoffmeister
Alena Bartošíková
Alexandra Berková
Alice Masaryková
Alois Jirásek
Alois Mrštík
Alois Musil
Antonín Bajaja
Antonín Jaroslav Liehm
Antonín Sova
Arnošt Goldflam
Arnošt Lustig
Břetislav Kafka
Bedřich Bridel
Bedřich Václavek
Božena Benešová
Božena Němcová
Božena Viková-Kunětická
Bohumil Hrabal
Bohuslav Březovský
Daniel Adam z Veleslavína
Daniel Micka
David Vávra
Eduard Bass
Eduard Goldstücker
Eduard Lederer
Egon Erwin Kisch
Egon Hostovský
Eliška Krásnohorská
Eli Urbanová
Emil Tréval
Eva Hauserová
Eva Kantůrková
Eva Vrchlická
Ferdinand Peroutka
Filip Topol
Fráňa Šrámek
František Albert (lekár)
František Běhounek
František Gel
František Gellner
František Ladislav Čelakovský
František Václav Krejčí
František Xaver Šalda
Franz Kafka
Gabriela Preissová
Hana Andronikova
Heda Bartíková
Ilja Hurník
Inocenc Arnošt Bláha
Ivan Adamovič
Ivan Binar
Ivan Hálek
Ivan Klíma
Ivan Lesný
Ivan Martin Jirous
Ivan Olbracht
Iva Hercíková
Ján Kollár
Jakub Arbes
Jan Štolba
Jan Drda
Jan Herben
Jan Křesadlo
Jan Karafiát
Jan Neruda
Jan Skácel
Jan Tománek (režisér)
Jaromír John
Jaromír Pelc
Jaroslav Bílý (prekladateľ)
Jaroslav Foglar
Jaroslav Hašek
Jaroslav Havlíček
Jaroslav Mareš (cestovateľ)
Jaroslav Seifert
Jiří Berkovec
Jiří Hájíček
Jiří Karásek ze Lvovic
Jiří Kořínek
Jiří Kovtun
Jiří Mahen
Jiří Markovič
Jiří Mrázek (geofyzik)
Jiří Pehe
Jiří Suchý (herec)
Jiří Voskovec
Jindřich Šimon Baar
Jindřich Štyrský
Jindřich Francek
Josef Čapek
Josef Škvorecký
Josef Šváb-Malostranský
Josef Augusta (paleontológ)
Josef Jungmann
Josef Kajetán Tyl
Josef Lada
Josef Nesvadba
Josef Ressel
Josef Thomayer
Julius Ambros
Julius Fučík
Juraj Jordán Dovala
Juraj Tranovský
Karel Čapek
Karel Babánek
Karel Dvořáček
Karel Ignác Thám
Karel Jaromír Erben
Karel Kálal
Karel Nový
Karel Píč
Karel Pecka
Karel Poláček
Karel Sabina
Karel Teige
Karla Absolonová-Bufková
Karolina Světlá
Karol Sidon
Ladislav Fuks
Ladislav Klíma
Leoš Šimánek
Leoš Středa
Leo Pavlát
Lev Blatný
Libuše Baudyšová
Luba Skořepová
Ludmila Vaňková
Ludvík Aškenazy
Ludvík Souček
Ludvík Vaculík
Marie Formáčková
Max Brod
Michal Šanda
Milan Kundera
Milan Ohnisko
Miloš Jiránek
Miloš Macourek
Miroslav Horníček
Nataša Tanská
Oldřich Prefát z Vlkanova
Olga Sommerová
Ondřej Neff
Ondřej Sekora
Ondřej Suchý
Ostravak Ostravski
Otakar Auředníček
Ota Pavel
Otta Bednářová
Patrik Ouředník
Pavel Bojar
Pavel Kohout
Pavel Kosatík
Pavel Vrba (básnik)
Pavol Jozef Šafárik
Petr Šabach
Petr Borkovec
Petr Hruška (básnik)
Radek John
Radka Denemarková
Rajko Doleček
Richard Bergman
Robert Fabian
Rudolf Čechura
Rudolf Křesťan
Slavomír Pejčoch
Sofie Podlipská
Teréza Nováková
Václav Čtvrtek
Václav Beneš Třebízský
Václav Cílek
Václav Chlumecký
Václav Hájek z Libočan
Václav Kaplický
Václav Kliment Klicpera
Václav Krška
Václav Vaško
Vítězslav Nezval
Viktor Dyk
Viktor Fischl
Vilém Mrštík
Vladimír Blucha
Vladimír Kavčiak
Vladimír Macura
Vladimír Neff
Vladimír Páral
Vladimír Poštulka
Vladimír Svatoň
Vladislav Vančura
Vlastimil Vondruška
Zdeněk Adla
Zdeněk Jirotka
Zdeněk Svěrák
Zdena Frýbová
Zdenka Hásková
Zoznam českých spisovateľov
Zuzana Antares
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk