lastovičník väčší
Lastovičník väčší.
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina krytosemenné (Angiospermae) Oddelenie magnóliorasty (Magnoliophyta) Trieda (classis) magnólie (Magnoliopsida) Čeľaď (familia) makovité Rod (genus) lastovičník (Chelidonium) Druh (species) lastovičník väčší (Chelidonium majus)
Vedecký názov
Chelidonium majus Linné, 1753
Výskyt lastovičníka väčšieho.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trvácna rastlina z čeľade makovité (Papaveraceae). Má hrubý valcovitý rozkorenený z vonka červenohnedý, vnútri pomarančovožltý podzemok. Je rozšírený v miernom pásme Eurázie a takisto aj iných kontinentov. Rastlina ma dlhú históriu liečebného použitia, ktorá sa datuje až do staroveku. Obsahuje početné množstvo alkaloidov. Charakteristické žlto-oranžové mlieko sa používa v ľudovom liečiteľstve na odstraňovanie bradavíc.

Opis

Lastovičník dorastá do výšky až 1 metra.^[1] Listy sú vajcovité, laločnato vrúbkované, na rube riedko ochlpené. Kvitne od mája do septembra;^[2] žlté kvety vyrastajú na dlhých stopkách a vytvárajú okolíky. Po odkvitnutí dozrievajú semená v plodoch, ktorými sú šešuľovité tobolky.^[3] Byľ aj listy sa ľahko lámu a na lome vyteká tmavožlté až oranžové mlieko. Celá rastlina je považovaná za jedovatú.

Rozšírenie

Pochádza z Európy, zo Stredomoria. Je tiež široko rozšírený v Severnej Amerike, kde bol privezený osadníkmi pre svoje liečivé účinky pred rokom 1672.^[4] V Tatrách sa vyskytuje do nadmorskej výšky 950 m n. m., v Beskydách do približne 600 m n. m. a v Krkonošiach do 850 m n. m.^[5]

Rastie na pôdach s vyšším obsahom dusíka a dostatočnou vlhkosťou, najčastejšie pozdĺž ciest a plotov, na rumoviskách, v záhradách a pod.^[6]

Liečivé účinky

Žlté mlieko lastovičníka väčšieho

Rastlina obsahuje okrem iných účinných látok alkaloidy izochinolínového typu a deriváty kyseliny kávovej. Odvar z lastovičníka pôsobí proti dráždivému kašľu, uľavuje pri bolestiach spojených s chorobami žlčníka a pôsobí preventívne proti astmatickým záchvatom. Opakovaným potieraním čerstvým mliekom s cytostatickým až leptavým účinkom je možné odstraňovať bradavice a teoreticky aj malé vnútorné nádory. Aj napriek tomu, že je šťava nebezpečná pre oči a vyvoláva silné pálenie, niektorí liečitelia v minulosti aplikovali malé množstvo do očného kútika pri liečbe niektorých zákalov. Historicky boli lastovičníku pripisované mnohé mimoriadne liečivé aj magické účinky a niektorí liečitelia dodnes veria v jeho účinok aj proti niektorým druhom vnútornej rakoviny. Jedovatosť je v literatúre preceňovaná, v praxi je lastovičník bez nežiaducich účinkov miestami používaný do bylinných zmesí.^[7]

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Glistnik jaskółcze ziele na poľskej Wikipédii a Vlaštovičník větší na českej Wikipédii.