A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Giovanni Battista Pergolesi | |
taliansky hudobný skladateľ | |
Narodenie | 4. január 1710 Jesi |
---|---|
Úmrtie | 16. marec 1736 (26 rokov) Pozzuoli |
Odkazy | |
Commons | Giovanni Battista Pergolesi |
Giovanni Battista Pergolesi (* 4. január 1710, Jesi – † 16. marec 1736, Pozzuoli) bol taliansky hudobný skladateľ, jeden z najslávnejších a najvýznamnejších skladateľov neapolskej školy.
Život
Najprv študoval u kapelníka miestneho orchestra v Jesi Francesca Santi. Okolo roku 1720 začal študovať na Conservatorio dei Poveri di Gesù Cristo v Neapole kompozíciu a hru na husle u Gaetano Greca, Leonarda Vinciho a Francesca Duranteho a spieval v chlapčenskom zbore. Ešte ako študent skomponoval cirkevnú operu „Li prodigi della divina“ (1731), ktorá bola uvedená v kláštore S. Agnello Maggiore. Jeho prvá opera Salustia, ktorú napísal na objednávku, bola s neveľkým úspechom uvedená v Neapole roku 1732.
V tom istom roku Pergolesiho vymenovali za kapelníka princa Ferdinanda Colonna Stigliano a jeho ďalšia opera, hudobná komédia „Lo firate 'nnamorato“ mala značný úspech.
Na konci roku postihlo Neapol silné zemetrasenie a Pergolesi komponoval niekoľko skladieb k sviatku sv. Emídia – ochrancu pred zemetrasením – medzi ktoré dokázateľne patrí Omša pre dva zbory a žalmy Dixit Dominus, Laudate a Confitebor.
V roku 1733 dostal objednávku na napísanie opery k narodeninám cisárovnej Alžbety. Opera Il prigionier superbo, obsahuje intermezzo vo forme samostatnej komickej opery „La serva padrona“ (Slúžka paňou), ktorá sa stala jeho najznámejšou prácou a v skutočnosti ním vytvoril štýl „opera buffa“. Keď bola uvedená v Paríži vyvolala tzv. „querelle des bouffons“ (vojnu komediantov) medzi zástancami klasickej vážnej francúzskej opery ako boli Jean-Baptiste Lully a Jean-Philippe Rameau a prívržencami novej talianskej komickej opery. Pergolesi bol v priebehu tohto sporu označený za typického predstaviteľa talianskeho štýlu a Paríž sa sporom bavil viac než dva roky.
V máji 1734 uviedol v kostole sv. Lorenza v Ríme svoju Omšu F-dur za prítomnosti vojvodu Carafu – Maddoloni, ktorý ho ihneď prijal do svojich služieb. Ešte v tom istom roku skomponoval operu na Metastasiovu drámu „Adriano in Siria“. Po jej úspechu dostal objednávku na zhudobnenie ďalšej Metastasiovej drámy „L'Olimpiade“ pre Teatro Tordinona v Ríme. Opera sa hrala s veľkým úspechom aj na ďalších talianskych scénach.
Pergolesi celý život zápasil s podlomeným zdravím. Ochorel na tuberkulózu a jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršoval. Jeho posledným veľkým úspechom bola hudobná komédia Il Flaminio (Neapol, 1735). V roku 1736 sa uchýlil do františkánskeho kláštora v Puzzuoli, kde prakticky na smrteľnej posteli skomponoval kantátu Orfeo, Salve regina pre soprán a svoje vrcholné dielo Stabat mater.
Dielo Stabat mater pre mužský soprán, mužský alt a orchester napísal Pergolesi na objednávku neapolského chrámu sv. Luigi di Palazzo, aby nahradilo rovnaké dielo Alessandra Scarlattiho uvádzané na Veľký piatok. Dielo bolo veľmi populárne, upravovali ho mnohí skladatelia, okrem iných aj J. S. Bach, ktorý ho použil pre svoj žalm „Tilge, Höchster, meine Sünden“, BWV 1083.
Pergolesi zomrel v Puzzuoli 16. marca 1736 vo veku 26 rokov.
Po Pergolesiho smrti sa rýchlo šírila jeho sláva. Kočovné skupiny hrali jeho komédie, štyri z kantát boli okamžite vydané a rovnako duchovná hudba sa veľmi rozšírila, najmä v chrámoch v Taliansku a Francúzsku. Pergolesiho popularita priniesla so sebou celý rad napodobovateľov, ktorí šírili svoje diela pod jeho menom. To dodnes vyvoláva značné zmätky a katalógy Pergolesiho diel sú preto značne nespoľahlivé. Napríklad Igor Stravinskij napísal svoj balet Pulcinella na motívy z údajného diela G. Pergolesiho „Concerti Armonici“. Neskôr sa ukázalo, že práve tieto predlohy sú falzifikáty a že ich autorom je Unico Wilhelm van Wassenauer.
Dielo
Súborné dielo G. B. Pergolesiho po prvý raz vydal F. Caffarelli v 27 zväzkoch (Rome, Amici della Musica da Camera) v rokoch 1936 – 1941.
Kritickú edíciu vydáva od roku 1977 Barry S. Brook v Pergolesi Research Center, s podporou Research Foundation of the City University of New York a grantom udeleným National Endowment for the Humanities.
- O salutaris hostia – hymnus pre tenor a basso continuo, 1729
- La Fenice sul rogo ovvero La Morte di San Giuseppe – oratórium, 1731 (?)
- Li prodigi della divina grazia nella conversione di S. Guglielmo Duca d'Aquitania – cirkevná opera na text I. Mancininiho, 1731
- Questo – pre klavír, 1735
- Salustia – opera na text A. Zenosa, 1731 – 1732
- Omša (Kyrie a Gloria) D-dur – pre kostol Sv. Maria della Stella v Neapole, 1732 (?)
- Il prigionier superbo – opera na text Federica Gennarantonio s intermezzom La Serva padrona (Slúžka paňou), 1733,
- Omša (Kyrie et Gloria) – uvedená 16. mája 1734 v kostole sv. Lorenzo in Lucinaa de Rome, 1734
- Adriano in Siria – opera na text Metastasia; uvedená 25. októbra 1734 v Neapole v Teatro S. Bartolomeo de Naples s intermezzom „Livietta &. Tracollo, 1734,
- Frate 'nnamorato – hudobná komédia na text G. Federica, uvedená v septembri 1732 v Teatro Fiorentini de Naples
- Il tempo felice – predohra, 1735
- Il Flaminio – hudobná komédia na text G. Federica, uvedená na jeseň roku 1735 v Teatro Fiorentini de Naples
- L'Olimpiade – opera na text Metastasia, uvedená v Teatro Tordinona de Rome, 1735
- Quattro Cantate da Camera, la prima per Cimbalo e tre con varii Recitativi, Violini, e Violetta – Štyri kantáty, vydané v roku 1738
Ďalšie diela s neupresneným dátumom vzniku
- 42 Solfeggi pre dva hlasy
- 64 Solfeggi pre 3 hlasy
- Koncert pre husle G-dur
- Confitebor tibi Domine, žalm pre soprán, alt, bor a basso continuo
- Della Città vicino, kantáta
- Dixit Dominus, pre soprán, dva zbory, hoboj, lesný roh, sláčikové nástroje a basso continuo
- Domine ad adjuvandum me, pre 5 hlasov, hoboj, lesný roh, sláčikové nástroje a basso continuo
- In coelestibus regnis, pre alt, sláčikové nástroje a basso continuo
- In hoc die quam decora, motet pre soprán, alt, tenor, dva zbory, hoboj, lesný roh, sláčikové nástroje a basso continuo
- Laudate pueri Dominum, žalm pre soprán, zbor, hoboj, trúbku, lesný roh, sláčikové nástroje a basso continuo
- Le luci vezzose del caro mio bene, ária
- Nacqui agli affanni in seno, ária
- Salve regina, pre soprán, sláčikové nástroje a basso continuo
- Scherzo coi Cappuccini di Pozzuoli Venerabilis barba cappucinorum
- Sicut erat in principio, prepracované Cum sancto spirito z omše D-dur (verzia G-dur)
- Sinfonia (sonate.) F-dur pre violončelo solo a basso continuo
- Sonáta C-dur pre clavecin
- Sonáta A-dur pre clavecin
- Stabat mater pre soprano, alto, sláčikové nástroje a basso continuo
- Tu resterai mia cara (duo)
- Un caro e dolce sguardo, ária
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Giovanni Battista Pergolesi
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít XIII.
Ľudovít XVII.
Šiki Masaoka
Abdülmecid I.
Alexander Pope
Alexandr Alexandrovič Bogdanov
Alexandr Nikolajevič Afanasiev
Alfonz XII. (Španielsko)
Aloysius Bertrand
Amedeo Modigliani
Anders Celsius
Andrew Jackson
Angus MacLise
Anne Brontëová
Antoine Watteau
Antonín Chittussi
Anton Pavlovič Čechov
Armand Jean du Plessis de Richelieu
Augustin Jean Fresnel
Barbora Habsburská
Benedetto Marcello
Bernadeta Soubirousová
Bill Johnston
Carl Maria von Weber
Carl Schlechter
Carl von Ossietzky
Caroline Harrisonová
Chalíl Džibrán
Cyril Dušek
David Herbert Lawrence
Doc Holliday
Eľ Lisickij
Eduard VI. (Anglicko)
Eleanor Rooseveltová
Elena Lucrezia Cornaro Piscopia
Elizabeth Barrettová Browningová
Emily Brontëová
Emily Donelsonová
Eriks Ādamsons
Ervín Schulhoff
Ferdinand Karol Habsburský
Ferdinand Maxmilián Brokoff
Frédéric Auguste Bartholdi
Frédéric Bastiat
Franz Kafka
Franz Xaver Süßmayr
Friedrich Schiller
Fryderyk Chopin
Gavrilo Princip
Georges Vézina
George Orwell
George Phillips Bond
Georgij Valentinovič Plechanov
Georg Friedrich Bernhard Riemann
Giovanni Battista Pergolesi
Henrich VII. (Anglicko)
Henry David Thoreau
Henry Purcell
Jacobus Henricus van ’t Hoff
James Monroe
Jane Austenová
Janko Kersnik
Jean Girault
Jiří Wolker
Johann Heinrich Lambert
John Harvard
John Keats
Joseph Ladue
Joseph von Fraunhofer
Josip Jurčič
Juliusz Słowacki
Karol IX. (Francúzsko)
Katarína I. (Rusko)
Kazimír Jagelovský
Konštantín III. (Byzantská ríša)
Konstantin Vasilievič Ivanov
Ladislav Klíma
Laurence Sterne
Lesia Ukrajinka
Lev Semionovič Vygotskij
Louis Braille
Lujza Mária Orleánska
Mária Amália Saská
Mária Lujza Savojská
Madame de Pompadour
Magdaléna z Valois
Mahmud II.
Michail Petrovič Arcybašev
Mikhajel Nalbandjan
Miloš Jiránek
Molière
Muhammad Džinnáh
Muhammad Umar
Napoleon II.
Nestor Ivanovyč Machno
Niels Henrik Abel
Nikolaj Alexandrovič Dobroľubov
Novalis
Patrick Branwell Brontë
Radoje Domanović
René Théophile Hyacinthe Laënnec
Rudolf Charousek
Søren Kierkegaard
Schöne Náci
Simón Bolívar
Simone Weilová
Tatiana Nikolajevna Savičevová
Terézia z Lisieux
Thomas Wolfe
Tristan Corbière
Vasilij Grigorievič Perov
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Viľgeľm Karlovič Kiucheľbeker
Vissarion Grigorievič Belinskij
Vivien Leigh
William Kingdon Clifford
William Robertson Smith
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk