Okarína

Okarína je starodávny dychový nástroj okrúhleho alebo vajcovitého tvaru, pokladaný za jeden z najstarších hudobných nástrojov vôbec. Ide o typ flautového nástroja pri ktorom sa tóny tvoria dýchaním do náustku a zakrývaním okrúhlych otvorov. Okarína bola pôvodne vyrábaná z pálenej hliny alebo porcelánu. Súčasné nástroje sa však vyrábajú aj z kovu, dreva, či skla. Okaríny sú často zdobené ručným maľovaním v závislosti od krajiny pôvodu.

Pôvod

Pôvod nástroja je v legendách často prisudzovaný Giuseppe Donatimu (*1836 – †1925), ktorý mal nástroj zostrojiť v 19. storočí ako sedemnásťročný. V skutočnosti je vynálezcom jeho novšieho variantu, ktorý sa nazýva podľa Donatiho talianskeho bydliska, Budrio. Napriek tomu existuje viacero dôkazov podľa ktorých sa vek okaríny odhaduje na vyše 12 000 rokov, pričom nástroj má pôvod vo viacerých kultúrach, napr. v mayských či indických. Mnohé z nájdených terakotových okarín mali tvar malých vtákov či iných zvierat, prípadne zemiakovitý tvar ktorý si v kombinácii s príjemným zvukom vyslúžil pomenovanie ,,sladký zemiak"^[1].

Typy okarín

Rozoznávame štyri základné druhy okarín:

• okarína altová - rozsah od f¹ do b²
• okarína sopránová - rozsah od c² do f³
• okarína tenorová - rozsah od c¹ do f²
• okarína basová - rozsah od f do b¹

Referencie